reklama

Ekonómia a právo; AD: Tak riekol prorok Hayek I

Pán Draxler v článku Tak riekol prorok Hayek neprispel k diskusii o libertariánoch, príslušníkoch tzv. rakúskej školy. Draxler napríklad takto dezinterpretoval hayekovské chápanie súkromného vlastníctva: „Vzťah ,vlastníctva‘ sa vníma ako diskrétny akt - pritom legalistické vyjadrenie sa často veľmi zle kryje so vzťahom reálnej kontroly nad výrobnými a obchodnými procesmi. Pod povrchom zdanlivo jednoduchého pojmu je zložitá spoločensko-právna konštrukcia, ktorá sankciou štátu/spoločnosti predpisuje, akým spôsobom sa môže s určitými statkami nakladať.“ Draxlerov omyl vyvráti napr. Coaseho teória spoločenských nákladov..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (133)

„Zatiaľ čo si dokážeme v hypotetickom svete nulových transakčnýchnákladov predstaviť, ako účastníci smeny jednajú o zmene každéhoustanovenia zákona, ktoré im bráni vykonať všetky kroky nevyhnutné kzvýšeniu hodnoty produkcie, tak v skutočnom svete pozitívnychtransakčných nákladov by takýto postup bol nesmierne nákladný a značnáčasť takého dohadovania okolo zákona by bola stratová. Z tohto dôvodusú práva a povinnosti jednotlivcov do značnej miery určené zákonom.“Pre hayekovcov práva a povinnosti vymedzené súkromnoprávnyminormatívnymi aktmi (tam patrí najmä občiansky a obchodný zákonník)znižujú transakčné náklady, ktoré by inak mali účastníci akejkoľvektransakcie. Hayekovci teda súhlasia s Draxlerovou požiadavkou, že zákon„predpisuje, akým spôsobom sa môže s určitými statkami nakladať“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Pán Draxler možno nechcel vykladať ani tak hayekovcov, ako misesovských libertariánov, teda anarchokapitalistov. Keďže však pán Draxler traktuje Hayeka ako hlavného "proroka" libertariánov, je možné v reakcii na jeho článok použiť i učenie Ronalda Coaseho, príslušníka tzv. chicagskej školy. Ten práve za príspevok teórie spoločenských nákladov dostal v roku 1991 Nobelovu cenu za ekonómiu. Hayekovcom je blízke Coaseho chápanie vlastníctva založeného na zákone znižujúcom transakčné náklady smeny. Koniec – koncov sa Hayek sám vyjadruje v podobnom duchu ako Coase: „ak má dochádzať k efektívnemu prispôsobovaniu sa rôznych aktivít na trhu, určité minimálne požiadavky musia byť splnené: najdôležitejšie z nich sú prevencia násilia a podvodov, ochrana vlastníctva a vymáhanie dodržiavania zmlúv a rozpoznanie rovných práv všetkých jednotlivcov produkovať v akýchkoľvek množstvách a predávať za výšku ceny, ktorú si sami stanovia“ (The constitution of liberty, 1960). Ak chcete lepší dôkaz podobného chápania vlastníckeho práva u oboch mysliteľov (Hayeka a Coaseho), tu je: „V tradičnej koncepcii vlastníckych práv bola v poslednej dobe rozpoznaná modifikovateľná a veľmi zložitá spleť vzťahov, ktorých najefektívnejšie kombinácie posiaľ neboli vo všetkých oblastiach odhalené. Novým skúmaním týchto záležitostí, ktoré vychádzajú z podnetného, bohužiaľ však nedokončeného diela zosnulého Sira Arnolda Planta, sa v niekoľkých stručných, ale nanajvýš prínosných esejach venoval jeho niekdajší žiak Ronald Coase (1937 a 1960), čím inšpiroval vznik rozsiahlej „školy vlastníckych práv“ (Alchian, Becker, Cheung, Demsetz, Pejovich). Výsledky tohto bádania, o ktorých zhrnutie sa tu nemôžeme pokúšať, otvorili nové možnosti pre budúce zdokonalenie právnej sústavy trhového poriadku.“ (Osudná domýšlivost – omyly socialismu, 1995, str. 41; 1. anglické vydanie 1988).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pán Draxler, absolvent štúdia politológie, sa teda mýli v interpretácii názoru libertariánov na právo – a právo je jeho vlastným odborom. Draxler si evidentne praje, aby bolo súkromné vlastníctvo chránené a definované štátom. Hayekovci túto jeho požiadavku spĺňajú. Pánovi Draxlerovi však zrejme chýba takáto informácia. Hayek však upozorňoval svojich čitateľov a usvedčuje aj pána Draxlera z omylu: „K mylnému výkladu môže viesť ešte iný, príbuzný problém. Už skôr sme sa zmienili o rastúcej diferenciácii rôznych druhov vlastníckych práv vo vertikálnej či hierarchickej dimenzii. Ak na iných miestach v tejto knihe príležitostne hovoríme o pravidlách oddeleného vlastníctva, akoby náplň individuálneho vlastníctva bola jednotná a konštantná, malo by to byť chápané ako nutné zjednodušenie, ktoré môže viesť na scestie, pokiaľ sa k nemu pristupuje bez zreteľa na práve vysvetlené obmedzenie.“ (Osudná domýšlivost – omyly socialismu, 1995, str. 43) I ako absolvent politológie sa pán Draxler tomuto scestiu nevyhol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pán Draxler okrem iného vyhlásil: „Hayekovu Cestu do otroctva možno ešte považovať za dokument klasického liberalizmu. Jeho neskoršie pamflety už boli silne poznačené kazateľským duchom, opisom raja na zemi, ktorý by nastal, ak by neboli zla, teda vlády.“ Hayek sám považoval svoju cestu do otroctva za politickú - ideologickú knihu (napísanú ešte na kontinente, nie v USA – kde podľa pána Draxlera Hayekovo učenie našlo kazateľskú podobu). Tá sa stala jeho najslávnejšou knihou (a kvôli nej je pokladaný za ideológa, čoho sa aj pri písaní tej knihy obával. Napriek tomu však knihu publikoval, lebo chcel v roku 1944 pomôcť zastaviť triumf totalitných tendencií všetkých vtedajších krajín). Jeho všetky ostatné (a teda i neskoršie) knihy boli vedeckejšie ako Cesta do otroctva. Vedeckosť jeho neskorších kníh možno posúdiť z vyššie uvedených citátov z Hayekových kníh. Čitatelia tiež môžu posúdiť pravdivostnú hodnotu Draxlerových výrokov o Hayekovej neskoršej vízii raja na zemi, zbaveného štátu. I v mnou citovaných neskorších Hayekových dielach možno rozpoznať Hayekov názor na existenciu štátu – štát by mal existovať a mal by najmä vynucovať panstvo práva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pán Draxler mýli v interpretácii Hayekových názorov v oblasti práva – domovskom odbore pána Draxlera a ešte oveľa viac sa mýli v inerpretácii názorov libertariánov na cudzí odbor – ekonómiu. Už tak je tento článok dlhý, takže ekonomické a historické omyly pána Draxlera tu nebudem riešiť. Ak budú mať čitatelia pocit, že by som mal riešiť aj túto problematiku, napíšem ešte jeden článok – reakciu na pána Draxlera. Za všetky dobre poslúži údajné traktovanie HDP ako spoľahlivý ukazovateľ miery slobody spoločnosti. Libertariáni sú v skutočnosti nastavení veľmi proti agregáciám, štatistike a štatistickým ukazovateľom, ktoré vždy slúžia na plánovanie spoločnosti (nečudo, veď Lenin štatistiku velebil ako vynikajúci nástroj propagandy). Pilierom ich metodológie je totiž metodologický individualizmus. Ten značí, že vždy musíme brať ohľad na konanie človeka, nemôžeme ľudí spriemerovať a vtesnať do nejakého štatistického ukazovateľa. Vlastne môžeme a aj sa to robí, ale to je degradácia človeka. Keby fungovala priemernosť, zastavil by sa pokrok. S inováciou väčšinou príde jeden (podnikateľ) - a to je deviácia, ktorú štatistika spriemeruje a teda eliminuje - ktorý začne celú vlnu inovácií u ostatných konkurentov. Pre mňa nie je tak dôležité, že sa štatistickým riadením degraduje hospodárstvo. Deformovaní sú ľudia, obmedzované je ich konanie, a to je hrozná katastrofa.

Pánovi Draxlerovi chýba akákoľvek znalosť štandardnej – nie výlučne libertariánskej - ekonomickej analýzy – hraničnej (marginálnej) analýzy. Inak by nemohol napísať: Ale trh je jednoducho mechanizmus, nič viac. Mechanizmus v zásade užitočný, ale častokrát vedúci k efektom, o ktorých užitočnosti či hodnote by sme mohli debatovať. Navyše, ako každá tendencia, je jeho užitočnosť závislá od miery. Trh je ako sex. Je príjemný aj užitočný (ak zachovanie ľudského rodu pokladáme za užitočné). Make love not war. Budeme teda stále súložiť?“ (Dokonca i) anarchokapitalický libertarián Murray N. Rothbard píše, že trh zvyšuje nasýtenosť materiálnych potrieb. Hraničný úžitok materiálnych statkov sa s postupnou nasýtenosťou materiálnych potrieb znižuje a podľa zákona vyrovnávania hraničných úžitkov rôznych statkov (ktorý uznáva každý ekonóm), keďže je vzácny najmä čas, relatívne sa zvyšuje hraničný úžitok spotreby nemateriálnych statkov (spotrebovávaných vo vzácnom čase), ktorými napĺňajú nemateriálne potreby, teda duchovné potreby. Trh nehovorí, že ľudia sú sebeckí. Ľudia sú všelijakí, ale rozhodujú sa na základe ekonomických zákonov. Trh nie je tendencia. Trh je zákon človeka. Každé ľudské rozhodnutie je ekonomické rozhodovanie sa. Každý človek každým činom maximalizuje ex ante úžitok. A je pritom jedno, či človek vykonáva charitatívnu činnosť, alebo kradne alebo pozerá na televíziu. I teológovia hovoria, že človek, v okamihu páchania hriechu považuje svoj čin (v istom ohľade) za dobrý. I hriech je však (z ekonomického hľadiska) racionálny, pretože hriech je súčasťou preferencie človeka. Ekonomická racionalita znamená, že ľudia konajú v súlade so svojimi preferenčnými škálami (i keď tieto sa môžu meniť s ľudským kapitálom). A to nie je argument za relativizmus. Naopak, za neustále sebazdokonaľovanie. Trh totiž potrebuje istú mravnosť - dodržiavanie (dôveru v dodržiavanie) istých pravidiel -, ako to vedel už Adam Smith. Preto spontánne a nevyhnutne vznikol mravný a z neho neskôr právny poriadok zvykového práva, ktoré bolo neskôr, bohužiaľ, z veľkej časti nahradené (a inde úplne nahradené) pozitivistickým právom, ktoré ničí trh. Navyše, trh funguje efektívnejšie za podmienok všeobecnej mravnosti (teda tzv. spoločenského kapitálu v termíne G. Beckera, ten získal Nobelovu cenu za ekonómiu roku 1992). Trh je osud ľudstva tak, ako je osud ľudstva gravitačný zákon. Môžeme sa snažiť pôsobiť proti gravitačnému zákonu a nezrušíme ho. Môžeme brániť alebo narušovať fungovanie trhu, ale nezničíme ho (za socializmu existoval čierny trh). To nemusí byť nutne negatívne. Sám Hayek, osobne agnostik, vo svojej Osudnej namyslenosti píše, že práve nevzdorovanie týmto spontánnym zákonom „umožnilo ľuďom, aby vyplnili slová: ‚Ploďte sa a rozmnožujte sa a naplňte zem a podmaňte si ju‘. (Genezis 1, 28).“ (Osudná domýšlivost, 1995, str. 11) Tieto zákony je teda možné vysvetliť aj kresťansky (a židovsky a možno aj iným náboženstvom), ako to robí Ján Pavlík po vzore Adama Smitha. (Pripomeniem, že som proti ID - "teórii" inteligentného dizajnu - vraj alternatíve evolučnej teórie. Chybou ID je, že sa nesnaží akceptovať vedeckú teóriu, ktorú je možné vyložiť aj z náboženského hľadiska.)

V rámci libertariánskeho tábora však existujú horlivé diskusie a spory. Je mi jasné, že anarchokapitalistickí libertariáni napadnú Coaseho teóriu spoločenských nákladov (ktorú Hayek prijíma), ako napríklad Gary North alebo Walter Block. Budú tvrdiť, že štát síce vymedzením vlastníckych práv znižuje transakčné náklady výmeny, ale robí to (a musí) bez ohľadu na náklady, ktoré pritom sám vytvára a že sa teda táto služba veľmi predražuje a zhoršuje sa jej kvalita. I keď s nimi nesúhlasím, ich argumentácia je rozhodne fundovanejšia, ako argumentácia pána Draxlera.

Pre slobodnú spoločnosť je totiž veľmi dôležitá slobodná súťaž myšlienok. Preto mám z veľkej časti rád averziu mnohých intelektuálov voči kapitalizmu. Ukazujú nedostatky kapitalizmu, sú žiaducim svedomím kapitalizmu a preto tu musia byť, všímať si všetko a pozorovať a (najlepšie konštruktívne) kritizovať. Ja nebudem pána Draxlera presviedčať o správnosti libertarianizmu. Nech plní svoju úlohu „nazerať pod pláštik každodenných konverzačných schémat, ktoré robia našu realitu takou zjednodušenou a zároveň ťaživou.“ Taká je časť poslania jeho blogu, to on vyhlásil. K jeho cti by slúžilo, ak by to robil civilizovane. Od svojich vzorov, Karla Marxa, Maxa Webera, Josepha Schumpetera či Daniela Bella je v tomto ohľade zatiaľ veľmi ďaleko.

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu