reklama

Buď je liberál Rusko alebo ja

V piatok sa konal v Bratislave Európsky kongres liberálov, organizovaný časťou ANO okolo Pavla Ruska. Rusko v okrem iného vyhlásil (v spravodajstve Markízy), že sa mu za toto volebné obdobie podarilo vytvoriť 35 až 40 tisíc pracovných miest. Toto vyhlásenie nie je úplným obrazom reality. Ak štát subvencuje firmu (je jedno či je to krachujúci poľnohospodár z Hornej Dolnej alebo investujúca KIA), tie peniaze musí zobrať na daniach daňovým poplatníkom, ktorí tak nemôžu tieto peniaze efektívne investovať a vytvoriť tak pracovné miesta. Fréderic Bastiat, keby dnes žil, upozornil by Ruska: „Keď konštatujete, k čomu štát použije ony odhlasované milióny, nezabudnite tiež konštatovať, na čo by tie isté milióny použili poplatníci, ktorí však tak už urobiť nemôžu.“ Buď je liberál Rusko alebo Bastiat a ja. Ani Rusko si nemôže dovoliť pochybovať o liberálnosti Bastiata. Medzi ekonómami o tom nepochybuje nikto. Záver? Rusko nie je liberál.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Už každý prvák na VŠ ekonomickej v Prahe sa môže oboznámiť s Ruskovi podobným príkladom riešenia nezamestnanosti. V učebnici Ekonomie prof. Holmana je uvádzaný nasledujúci príklad z Nemecka. Pred niekoľkými rokmi kancelár Schröder po subvencovaní jednej veľkej firmy (už si nepamätám meno tej firmy), ktorej pred subvenciou hrozil bankrot vyhlásil, že takto je zachránených niekoľko desaťtisíc pracovných miest. Darmo ekonómovia oznamovali, že za ten rok skrachovalo v Nemecku niekoľko desaťtisíc malých firiem, a že ak by od nich štát neprerozdelil peniaze smerom k tej veľkej firme, možno by neskrachovali. Bastiatov výrok sa presne hodí na politiky neliberálov (a ne-chápanie týchto politík) i vyše 150 rokov po jeho smrti: „Keď konštatujete, k čomu štát použije ony odhlasované milióny, nezabudnite tiež konštatovať, na čo by tie isté milióny použili poplatníci, ktorí však tak už urobiť nemôžu. Potom porozumiete, že verejný podnik je ako minca s dvomi stranami. Na jednej je zobrazený pracovník v plnej práci a nad ním heslo: To, čo je vidieť; na druhej je potom nezamestnaný pracovník a heslo hlása: To, čo nie je vidieť.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Schröder však urobil dve veci: jednak získal (minimálne) niekoľko desaťtisíc voličov (ktorí vidia len to, čo je vidieť a čo je pre nich zdanlivo priaznivé). A jednak spôsobil negatívne následky pre ekonomiku (to, čo pre voličov väčšinou nie je vidieť): väčšiu strnulosť trhov práce, podporenú navyše štedrou sociálnou politikou, ktorú je tiež vidieť – podpory, dávky..., ale jej súvislosť s jej negatívnymi dôsledkami – vyššou a trvácejšou nezamestnanosťou - opäť nie je vidieť. Štát ďalej subvencovaním (= investovaním tým, že zabránil dezinvestícii - krachu) veľkej neproduktívnej firmy spôsobil ďalšie neefektívnosti. Dávka subvencie, ktorá bola predtým občanom zobratá na daniach a prerozdelená úradníkmi, ktorým boli nutne so zväčšením objemu ich práce zdvihnuté ich platy a prémie - takisto financované z vybratých daní, však mohla byť využitá potenciálnymi (malo)podnikateľmi na vytvorenie efektívnych pracovných miest, teda pracovných miest v legálne ziskových firmách. Platy prerozdeľujúcich úradníkov (ministerstva financií a ministerstva hospodárstva), ospravedlnené subvencovaním sú preto pre spoločnosť čistou stratou, ktorú nie je vidieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zisky firiem sú predsa zdrojom ďalších, budúcich investícií, ktoré sa v prípade dnešného štátneho zásahu nezrealizujú. Preto subvencia ako (dočasná) záchrana jednej veľkej firmy spôsobí v budúcnosti vyššiu nezamestnanosť, resp. spomalí prípadnú klesajúcu tendenciu miery nezamestnanosti. Posledne vyslovená možnosť je prípadom Slovenska. Rusko spomalil a nezrýchlil klesanie miery nezamestnanosti. (Tým nepíšem nič o tom, či by to ostatné strany urobili lepšie, len vyvraciam Ruskovu príslušnosť k liberálnemu táboru.) A tá budúca nižšia nezamestnanosť, ktorá „vďaka“ Schröderovi či Ruskovi nebude (či nebola) zrealizovaná, by zároveň bola na pružnejšom trhu práce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše, ďalší pravdepodobný následok bude zhoršenie podnikateľského prostredia vplyvom tzv. morálneho hazardu v manažovaní subvencovaných firiem, prinajmenšom vo forme budúcich žiadostí o subvencie (tzv. rent-seeking). I ostatné firmy vidia, že môžu ľahšie dolovať rentu od štátu (teda subvenciu ministerstva hospodárstva, zvlášť donedávna za čias Ruska sa jednalo o subvencie bez limitov a pravidiel) ako by mali podnikať a investovať v súťaži s konkurentmi. Politici roztočili špirálu neefektívností nevýhodných pre občanov.

V prípade firmy KIA možno vyvodiť nasledujúce pravdepodobné dôsledky: KIA by bez subvencie investíciu na Slovensku nezrealizovala a je možné, že na trh automobilov dôjde kríza alebo dôjde k cyklickému poklesu slovenskej ekonomiky. V prípade krízy bude štát buď zase subvencovať neproduktívnu firmu, alebo predchádzajúca štátna investícia vyjde navnivoč, a to by malo politické dôsledky – vo volebných preferenciách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fréderic Bastiat raz o prístupe k znižovaniu nezamestnanosti skrze štátne subvencie napísal: „Toto opatrenie ... nie je ničím iným než zhubnou mystifikáciou, nemožnosťou a kontradikciou, ktorá predvádza malé množstvo práce, ktoré vzniklo v dôsledku jeho stimulačného pôsobenia a ktoré je vidieť, a zakrýva veľké množstvo práce znemožnenej, ktoré nie je vidieť.“

Bez ohľadu na to, či súhlasíte s mojím a Bastiatovým pohľadom na (ne)fungovanie znižovania nezamestnanosti subvenciami štátu som týmto dokázal, že Rusko nie je ekonomický liberál. Paralela s politikou sociálneho demokrata Schrödera akiste tiež nebude náhodná. Môj a Bastiatov – liberálny - pohľad na problém, je v protiklade s Ruskovým pohľadom a praxou. Liberalizmus však nie je len o ekonomike, ale i o morálke a etike, ako to tiež na bratislavskom stretnutí európskych liberálov potvrdila poslankyňa Glondžáková. Je Rusko liberál aspoň v morálnej oblasti?

Rusko na stretnutí európskych liberálov (pochybujem o tom, že sú liberálnejší než Rusko a to isté si myslím i o Lintnerovej skupinke) tiež vyhlásil, že sa mu za posledné roky podarilo zamedziť snahám klerikalizovať slovenskú spoločnosť. Rusko síce bojuje proti klerikalizácii Slovenska (ten problém však, spolu s KDH - ide im o volebné hlasy - zbytočne nafukuje) nie je taký veľký, jeho „alternatívou“ je však absolútny morálny relativizmus. Neuvedomuje si, že liberálna demokracia stojí na niektorých pravdách o dôstojnosti človeka, o ktorých nerozhoduje väčšina. Ľudia majú právo na svoje názory, ale nemajú právo na vlastné fakty. Buď sa zabitie či zotročenie človeka trestá, alebo tu končí civilizácia. Iná alternatíva nie je. Z pohľadu zákona si nemožno zároveň ľudí vážiť i nimi pohŕdať. Rusko (spolu s KDH a cirkvami) navyše rozpútava a netíši nepriateľstvo veriacich a ateistov. Liberálom však záleží na zmieri v spoločnosti.

Rusko teda nie je liberál, a to v žiadnom ohľade. A to analyzujem len jeho názory a nie jeho správanie. Klasický liberál – anglický lord, ba rytier 19. storočia, akí si česť vážili nadovšetko, by sa po excesoch, aké sa poslednú dobu spájajú s Ruskovým menom, prinajmenšom stiahol z verejného života a vzdal sa svojho titulu. Očakávať od Ruska niečo podobné, ba aspoň vyjadrenie, že urobil veľa chýb, je čakaním na zázrak. Na liberálny zázrak.

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu