reklama

Zostane Cirkev mocenská, alebo bude pre ľudí?

Poznámka pre ateistov a veriacich iných náboženstiev: tento text je adresovaný najmä katolíkom. Pre ostatných má tento článok ten obsah, že i v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (ďalej len Cirkev) existujú dôvody na odluku Cirkvi (resp. cirkví) od štátu. Ateisti, prosím rešpektujte, že náboženský jazyk, ktorý v texte použijem, nie je adresovaný Vám, ale veriacim.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Rozširujú sa počty tých, čo si myslia, že Rímskokatolícka cirkev na Slovensku nekráča správnym smerom. Kritika rastie aj medzi veriacimi. Zvyšuje sa počet ateistov a tiež veriacich, ktorí (si myslia, že) veria i bez Cirkvi. Táto situácia má svoje príčiny a možné východiská.

Postoj Cirkvi...
Cirkev sa vyslovuje k politike - pred voľbami, k Euroústave, k potratom, rozvodom atď. Hlavný problém slovenskej spoločnosti vidí v jej odnáboženšťovaní, dekadentnej kultúre liberalizmu bez prívlastku (a stavia ho na roveň nacizmu a komunizmu), ďalej v individualizme, konzumizme, sebectve a neschopnosti obetovať sa. Cirkev vidí jediný problém v morálke a v úmysle pozdvihnúť morálku sa tiež snaží ovplyvniť (ne)prijímanie zákonov. Povzbudzuje k návratu k prijímaniu sviatostí, organizuje púte, duchovné cvičenia a tento rok i eucharistické kongresy. Vyučuje svojich lojálnych laikov v otázkach bioetiky, a v rôznych oblastiach spoločenského života. Cirkev vyvíja a zdôrazňuje (ako i vždy doteraz – i v predkapitalistických dobách) charitatívne činnosti. Týmito, moralizujúcimi (a potenciálne legislatívnymi) činnosťami sa tiež snaží znovunavrátiť dušu slovenskému národu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

... je nedostatočný
Tento postoj Cirkvi k problémom slovenskej spoločnosti je podľa mňa správny. Je však nedostatočný. Zdá sa, že moralizovaním (a politizovaním) sa pôsobenie Cirkvi v spoločnosti končí príliš často. Kňazi veľmi často kladú hlavný dôraz na zhodu stavu a činnosti veriacich s náukou Cirkvi, a často takto triedia ľudí. (Paradoxne mnoho kňazov ani nepozná náuku Cirkvi – napr. jej sociálnu - spoločenskú náuku). Nie je u nich podstatná vecná skutočnosť. Kňazom je často cennejšia neláska niektorých manželov ako to, čo sa blíži láske – sexuálne zdržanlivý vzťah chalana a dievčaťa. Pre kňazov nie je tak dôležitý vzťah ľudí a správna pastorácia – usmerňovanie vzťahu ako inštitúcia - napr. inštitúcia manželstva. Čo má podľa kňazov robiť trpiaca manželka bitkára a alkoholika? Má niesť svoj kríž. Prečo sa však tak málo kňazov zaujíma o to, že takto tá manželka vystavuje seba a svoje nevinné deti otcovej (hodí sa tu vôbec slovo otec?) tyranii a komplexom menejcennosti, ktoré deťom v ich dospievaní a živote určite nepomôžu. Netvrdím, že riešením je rozvod, ale ako Cirkev pomáha takto trpiacej žene a deťom (a koniec koncov i takému manželovi – alkoholikovi)? Snáď sa Cirkev nezaujíma, čo vyrastie z detí takej rodiny? Ak môže rodinu ovplyvniť, prečo tak nerobí? Koľko je takých „katolíckych“ rodín v Tvojom okolí, milý čitateľ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A prečo napríklad mladí nemôžu (podľa Cirkvi) počúvať metalovú hudbu? Viem, že tá mnohých priviedla na zlú cestu, ale prečo sa Cirkev takých mladých (veriacich) stráni? Prečo ich neprijíma a nediskutuje s nimi, ako by sa mali správne zachovať, ale vylučuje ich zo seba ako čierne ovce? Prečo im nepomáha? Ľuďom nie vždy stačí modlitba a sviatostná pomoc Cirkvi (a už vôbec nie vylúčenie a odsúdenie za nedostatky voči požiadavkám Cirkvi). Niekedy, ba často, je nutné konať, ovplyvňovať veci k lepšiemu. Cirkev to však robí málokedy. Cirkev nie je ani so svojimi veriacimi, nieto s ateistami. A to som spomenul len zopár aspektov reálneho života ľudí. Najsmutnejšie na tom je, že práve bytie, žitie a súcítenie s (nielen) veriacimi je hlavným motívom ľudí k viere. I lojálni veriaci sa tak menia (degradujú)na obhajcov (učenia) Cirkvi, i keď nemusia vo svojom živote cítiť podporné pôsobenie Cirkvi. (Vôbec tu nemám na mysli charitatívne činnosti). Teda je degradovaný život viery, a to Cirkvi nesmie byť ľahostajné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K čomu sa teda priúčajú noví katechéti, laickí cirkevní bioetici (gynekológovia) a v neposlednom rade kňazi? Mnoho z nich sa stáva dogmatickejšími. Horlivo a radikálne moralizujú, často však nepomáhajú ľuďom, ktorí ich potrebujú. Asi sú aj im adresované Ježišove slová z evanjelia o zákonníkoch a farizejoch (Mt 23, 4): „viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť“. Cirkev na Slovensku prijíma z morálnych dôvodov politickú a kazateľskú vojnu proti ANO, "liberalizmu" a podobnej „hávedi“. Myslím si, že aj tu pre Cirkev platia slová Benedikta XVI. z kázne mladým z nedele Svetového stretnutia mládeže v Kolíne nad Rýnom: „existuje aj pocit znechutenia (frustrácie), nespokojnosti so všetkým a so všetkými. Ozýva sa zvolanie: Nie je možné, aby toto bol život! Naozaj nie je. A tak spolu so zabúdaním na Boha existuje aj akýsi boom nábožnosti. ... neraz sa náboženstvo stáva takmer produktom konzumu. Človek si vyberie to, čo sa mu páči ... Ale náboženstvo, ktoré sa hľadá spôsobom „urob si sám“, nám nakoniec nepomôže. Je to pohodlné, ale v momente krízy nás ponechá samých na seba.“ Nestačí, aby Cirkev na Slovensku vyberala z učenia Cirkvi len jej morálnu náuku, ak prax - pomoc ľuďom v ich krížoch je skôr náhodná ako systémová. Problém slovenskej spoločnosti je nielen v morálke, ako si mylne myslí Cirkev, ale aj vo vecnej kvalite vzťahov v spoločnosti. A to je aj vecný problém – v niečom môže beh vecí ovplyvniť aj systémová zmena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Systém financovania cirkví vzďaľuje Cirkev od ľudí
Nie je záhadné, že Cirkev na Slovensku stráca veriacich a nadobúda nepriazeň, ba až nenávisť u ateistov. A nie je za to zodpovedný len nešpecifikovaný „liberalizmus“ (rozumej: kontinentálny liberalizmus) a jemu podobná nemorálna „háveď“.

Rozumiem snahe Cirkvi posvätiť slovenskú spoločnosť. Chápem jej podozrievavosť voči ateistickým režimom i voči dnešnej spoločnosti, ktorá často chápe slobodu nesprávne – ako svojvôľu a nie ako slobodu v rámci zákona, teda vládu zákona. Tá obsahuje aj seba-vládu, teda sebaovládanie – morálnu (nie však zákonnú!) hodnotu, ku ktorej ľudí legitímne (a zatiaľ neveľmi úspešne) nabádajú cirkvi.

Som presvedčený, že tento na chovanie sa Cirkvi má vplyv spôsob jej financovania, teda vecná kvalita jej vzťahov (zodpovedností a možností) ku spoločnosti. Alternatívou štátnemu financovaniu Cirkvi (resp. cirkví) je financovanie z peňazí veriacich. Keďže (najmä ak zároveň nebudú znížené dane) by to pre veriacich znamenalo dodatočný výdaj, začali by sa viac zaujímať o to, čo im Cirkev poskytuje. Ak by Cirkev chcela držať krok s týmto rastom spätnej väzby od veriacich, musela by urobiť niektoré modernizácie. Dnes sa v súvislosti s modernizovaním Cirkvi hovorí najmä o modernizovaní názoru na antikoncepciu, potraty, eutanázie, rozvody a podobne. Tento prúd chce modernizovať Cirkev presne v tom ohľade, ktorý je pre Cirkev na Slovensku najdôležitejší. Lenže ja si, spolu s Benediktom XVI. myslím, že to by bola deforma Cirkvi a nakoniec by stratila aj viac veriacich. Skúsenosti v poslednej dobe v morálnom učení reformormovaných cirkví to potvrdzujú. Tento názor nemusí automaticky vylúčiť možnosť zmeniť financovanie Cirkvi. Možno Cirkev nemusí zmeniť názory, možno by nutná modernizácia mohla spočívať jednoducho v tom, že by Cirkev na Slovensku konala, praktizovala svoje názory, aby najmä bola s ľuďmi a s ich problémami. Vtedy by sa obrátilo dnešné pravidlo, že Cirkev na Slovensku od ľudí niečo vyžaduje, ale takmer nič (okrem sviatostí, bohoslužieb a charity) im nedáva. Pritom i nedáva to najdôležitejšie - morálnu podporu. Presvedčených a lojálnych katolíkov by v takom prípade bolo určite viac ako dnes - vieru by hlbšie prežívali tí katolíci, ktorí dnes síce stoja za Cirkvou, avšak Cirkev nestojí za nimi. A zbavili by sme sa dnešného cirkevného štatistického pokrytectva (ktoré potom môže byť využité v lobovaní v parlamente poukázaním, že na Slovensku je x-percentná väčšina katolíkov).

Cirkev priblíži k ľuďom náboženská sloboda
Kedykoľvek teda píšem o náboženskej slobode, nepíšem ani tak v prospech „konkurencie náboženstiev“ a „sprehľadnenia financovania cirkví“ á la ANO, a už vôbec nie v prospech neuvážených „modernizácií“ Cirkvi – schvaľovaniu potratov, rozvodov a podobne. Učenie Cirkvi sa nemusí zmeniť. Aspoň nie unáhlene. Musí sa zmeniť postoj Cirkvi (na Slovensku). Je potrebné priblížiť Cirkev na Slovensku ľuďom. Nestačí moralizovať, Cirkev musí byť s ľuďmi, pomáhať (nielen) veriacim riešiť ich problémy a niesť ich kríže. Viem, ako veľmi kladne veriaci prijímajú takéto (zatiaľ nie príliš časté) snahy Cirkvi na Slovensku. Súčasný systém (štátom financované cirkvi) je zjavne nedostatočný – spôsobuje, aby som použil slová Benedikta XVI., „nespokojnosť so všetkým a so všetkými“. Je to jednak nespokojnosť ateistov s „klerikalizovaným“ štátom a jednak nespokojnosť (dogmatických) veriacich so „sekularizovaným“ štátom a hlavne nespokojnosť snáď všetkých s Cirkvou. Viem, že to nie je zlá vôľa kňazov a biskupov, že nie sú ľuďom blízko. Je to skôr pomýlená, takmer výlučne moralizujúca reakcia postkomunistickej Cirkvi na Slovensku na problémy postkomunistického Slovenska. Náboženskú slobodu nechápe nikto z nich, lebo nerozumejú ekonómii (vede o ľuďoch a o vzťahoch v spoločnosti). Zjavne jej však (zatiaľ) nerozumejú ani ateisti a ANO. A ich všetkých na to takmer nemá kto upozorniť, lebo takmer nikto na Slovensku nerozumie náboženskej slobode (a je k tomu potrebné byť veľmi pokorným a zároveň nadmieru otvoreným, to mi verte). Preto si Cirkev v nevedomosti môže dovoliť nepriaznivý odstup od veriacich a ANO ju ešte podporuje v tomto ignorovaní ľudí tým, že vyvoláva nespokojnosť s Cirkvou a Cirkev na nespokojnosť reaguje ešte tvrdším moralizovaním a zanedbávaním starosti o ľudí. Je jednoducho potrebné zmieriť sa s tým, že okrem prírodných zákonov a morálky (ktorých existenciu si uvedomuje aj Cirkev na Slovensku) existujú aj zákony spoločnosti, ktoré možno využiť pre dobro ľudstva, avšak ignorovanie ich existencie môže ľudstvu ublížiť.

Jediným systémovým opatrením ako skutočne priblížiť cirkvi veriacim, je tak podľa mňa systém náboženskej slobody – cirkvi financované z peňazí veriacich. Neobávam sa prípadného nepúšťania neplatičov do kostolov. To by Cirkev šla sama proti sebe. Stalo by sa len to, že by sa zvýšil tlak na neplatičov v zmysle - Cirkev ti dáva, ale Ťa aj potrebuje. Tak sa podľa mňa obráti aj súčasná tendencia odnáboženšťovania spoločnosti. Rozhodne by sa k lepšiemu zmenil postoj mnohých ľudí (i ateistov) k Cirkvi.

Slovenskí biskupi a kňazi (zatiaľ) nedostatočne evanjelizujú slovenskú spoločnosť. Zatiaľ nenapĺňajú dostatočne slová Jána Pavla II. (Centesimus annus, článok 3): „povinnosťou biskupov je pozorne sledovať beh udalostí, aby spoznali požiadavky novej evanjelizácie.“ Som presvedčený, že ak budú naši biskupi pozornejšie sledovať beh udalostí, spoznajú, že požiadavkou novej evanjelizácie Slovenska je i náboženská sloboda – teda správne pochopená a správne zdôvodnená a prevedená finančná odluka cirkví od štátu (teda v spojení s adekvátnym znížením daní). Nakoniec, i pápež Benedikt XVI. vo svojich textoch argumentuje za odluku Cirkvi od štátu – za náboženskú slobodu, kresťanskú, katolícku slobodu a oslobodenie...

Argumenty za náboženskú slobodu sa možno nakoniec ukážu byť silnejšími než snahy ANO o „sprehľadnenie financovania cirkví“, a tiež silnejšími ako snahy KDH (a cirkevných predstaviteľov) zachovať problémy Cirkvi nedotknuté systémovou zmenou financovania cirkví. Určite je však tento názor jediný, ktorému záleží na zastavení vzájomného rozoštvávania ANO (a ateistov) a KDH (a Cirkvi). Podľa všetkého je to tiež názor, ktorý sa pokúša s hlbším pochopením spoločenských udalostí bojovať proti „pocitu znechutenia (frustrácie), nespokojnosti so všetkým a so všetkými“. K boju proti tomuto stavu spoločnosti nás dokonca vyzýva náš pápež Benedikt XVI. Možno sa slová Benedikta XVI. ukážu byť prekvapivo aktuálne: „náboženská sloboda je základom všetkých slobôd“.

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu