V mojich blogoch nepripisujem politikom a priori zlé úmysly, ich úmysly sú rozmanité. Pôsobia však v podmienkach - majú práva a povinnosti, ktoré im zverujú priveľa moci a primálo zodpovednosti - politické prostredie je nie náhodou najviac náchylné na korupciu a rôzne druhy zneužitia moci. Je to systém, ktorý často zvýhodňuje nečestných a znevýhodňuje čestných politikov. Je teda pochopiteľné, že politici svoju moc nad ľudom často využívajú proti ľuďom. Sú však Slováci len obetnými baránkami vlkov - politikov?
Juraj Lalík sa v skvelom článku Arogancia moci kontra obete ( http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2326243) venuje popisu chovania vlastníkov pozemkov pri Tepličke nad Váhom, ktoré chce vláda vykúpiť pre fungovanie firmy KIA. Súhlasím s kolegom Lalíkom, že vlastníci pozemkov nie sú len obeťami prístupu (bývalého) vedenia Ministerstva hospodárstva. Sú tiež vykorisťovateľmi. Pamätám si z jedného televízneho spravodajstva výrok jednej bývalej majiteľky pozemku v Tepličke nad Váhom. Znel približne takto (hovorila nielen za seba): "Keď sme vtedy predali po 142 Sk za meter štvorcový, rozmýšľali sme podľa ľudového - Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Nevedeli sme, že neskôr by sme predali za 350 Sk za meter štvorcový. Zdá sa nám to nespravodlivé. Žiadame odškodnenie."
Tá pani zrejme nevie, ako výstižne definovala a popísala rozhodovanie sa všetkých ľudí v trhovom procese - i na strane dopytu, i na strane ponuky. Človek nepozná budúcnosť, jeho rozhodovanie je s istou dávkou rizika (že ceny stúpnu, či klesnú, či sa zmení kvalita služieb...), a preto nech sa rozhodne akokoľvek, musí niesť sám pred sebou zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Ono sa neskôr môže ukázať ako správne, môže to však byť aj opačne. V každom prípade si človek môže sám za to, čo má alebo za to, čo nemá, lebo sa pre to, či ono rozhodol, alebo nerozhodol. Inak sa má situácia tam, kde nie je trh. Keď sa vyjednáva s politikmi, žiadne rozhodnutie nemusí byť definitívne. Zodpovednosť za akékoľvek rozhodnutie klesá k bodu mrazu. Človek spätne vyjednáva, lobbuje, skúša trpezlivosť a neoblomnosť politikov a úradníkov. Majitelia pozemkov v Tepličke nad Váhom si to mohli dovoliť o to skôr, že vláde evidentne veľmi záleží na tom, aby KIA ku Žiline prišla "podnikať".
Vzhľadom k tomu, že kauza okolo pozemkov je veľmi spätá s pánom Ruskom, je dosť paradoxné, že jeho strana má za svoje heslo - Slobodne a zodpovedne. Ani KIA tu neprišla úplne dobrovoľne (vylobovala si nejaké štátne výhody), ani vlastníci pozemkov sa nerozhodli zodpovedne a ani sám Rusko, ktorý svojho času podľahol tlaku časti majiteľov pozemkov (, ktorí predali za 142 Sk za meter štvrocový), keď vyhlásil, že ako vďaku za to, že predali, im do 350 Sk za meter štvorcový štát (= daňoví poplatníci) doplatí.
Sú zlí majitelia pozemkov? Je zlá globalizácia, je zlá KIA? Je to všetko len ďalšia Ruskova chyba? Skratkovitá odpoveď na tieto otázky by bola scestná. Existuje však tiež zrelá odpoveď a je pre tieto otázky spoločná: problém je ten, že sa táto investícia a všetko, čo s tým súvisí, rieši cez štát. A ako i naša skúsenosť ukazuje, štát v hospodárstve nie je prostriedok, ktorý by viedol k slobodným a zodpovedným riešeniam, aké bežne poskytuje trh.
"Štát je prostriedok, pomocou ktorého sa každý snaží žiť na úkor všetkých."
Ten, čo túto myšlienku napísal, nepoznal situáciu okolo investície firmy KIA pri Žiline. Zomrel dávno, pred vyše 150 rokmi. Volal sa Fréderic Bastiat. Na rozdiel od tých, ktorí odpovedali skratkovito na tri otázky - o údajnej zlobe firmy KIA, Pavla Ruska a majiteľov pozemkov - však rozumel ekonómii. Áno, všetci títo schybili, ale systém - investície skrze štát - ich k tomu povzbudil.
Občania nie sú bezduché, nevinné obete politikov, často, systémom povzbudení, vykorisťujú všetkých ostatných skrze systém - všadeprítomný štát. Takto však stráca celá spoločnosť. Morálne i ekonomicky (minimálne byrokraciu treba živiť z daní). Víťazi sú len zdanlivými a dočasnými víťazmi a tak sme všetci obete systému, ktorý tak ochotne podporujeme. Sme vykorisťovaní, ale zároveň vykorisťovatelia.