reklama

ID verzus darwinisti, ANO vs. KDH alebo Cuius regio eius religio

Podľa všetkého sa toho od stredoveku veľa nezmenilo. Istú dobu vtedy platilo, že poddaný musel mať vierovyznanie svojho pána. Článok Horúce chvíľky amerických darwinistov v denníku SME z 21. 7. 2005 a ďalší podobný Inteligentný plán nemôže nahradiť vedu pána Zděnka Urbana v SME z 28. 7. 2005 zjavne reagujú na mocenské ašpirácie časti kresťanskej inteligencie v USA: Niektorí vedci – kreacionisti, zástancovia „teórie“ inteligentného dizajnu (ID) „chcú, aby sa ich názory, podoprené iba vierou, vyučovali na školách ako alternatíva evolučnej teórie“. Autori oboch článkov sa podľa mňa oprávnene obávajú, že podobné ašpirácie kresťanských vedcov (a politikov) môžu vzniknúť i na Slovensku. Články, na ktoré reagujem však podľa mňa nedostatočne objasnili vzťahy medzi vierou, vedou a (štátnym) školstvom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (197)

Tieto vzťahy však boli hlavnou témou spomínaných článkov. Nedostatočné objasnenie vzťahov vedy, viery a (náboženskej) slobody navyše podľa mňa v spoločnosti spôsobuje prehnané napätie medzi veriacimi a ateistami, vyhraňujú sa ich pozície do vzťahu viera proti vede a naopak. Z tohto umelo rozohňovaného napätia získavajú len tí, ktorí majú radi násilie a chcú si zanadávať, a za tým všetkým sú podľa mňa tí, ktorí týmto ideovým bojom nečistým spôsobom bojujú o priazeň voličov - politické strany – najmä KDH a ANO.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Evolučná teória nie je proti náboženstvám
Pre mnohých prekvapujúcim bude fakt, že Darwin stvorenie predpokladal, veď v knihe O pôvode druhov napísal: „O koľko väčšia je idea Boha od súčasných predstáv, podľa ktorých Boh porušiac zákony prírody, ktoré sám ustanovil, stvoril zvlášť nosorožca na Jáve a zvlášť na Sumatre... Veď to je pod dôstojnosť toho, ktorý povedal „buď svetlo“ a bolo svetlo.“ Ďalšie prekvapenie mnohých čaká vo fakte, že nielen 99% prírodných vedcov považuje evolúciu za skutočnosť, ale i Ján Pavol II. napísal, že „evolúcia už nie je len hypotézou.“ Okrem toho, evolučná teória nepochádza od Darwina a dokonca ani od prírodných vedcov. Presne 100 rokov pred vydaním O pôvode druhov vyložil klasický liberál Adam Smith v (žiaľ) zabudnutej knihe Teória mravných citov evolúciu pravidiel spravodlivosti a neskôr v knihe Bohatstvo národov vyložil (mnohými „ekonómami“ nepovšimnutú) evolučnú teóriu neustále rastúceho bohatstva národov a stal sa tak prvým a vzorovým ekonómom. Smith pritom tvrdil (veril), že zákony evolúcie stvoril Boh. Spory medzi evolučnou teóriou a kresťanskými náboženstvami, židovstvom a snáď i inými náboženstvami nie sú ani vedecky ani teologicky opodstatnené. Je potom evolučná teória nutne spätá s vierou?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozum poznáva inak, než viera
História pamätá mnoho omylov vo vzťahu rozumu (vedy) a viery – od biblického fundamentalizmu a dnes aktuálneho kreacionizmu až po Marxov materializmus, či technokratický „racionalizmus“ Augusta Comteho, z ktorých vyvierajú i novodobé pohŕdania náboženstvami. Všetky tieto omyly vyvrátil a vzťah viera – veda univerzálne objasnil (okrem iných) Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio (Viera a rozum) reagovaním na Comteho „racionalizmus“: „Racionalistická kritika, ktorá sa v tom období stavala proti viere na základe veľmi rozšírených pomýlených téz, sa týkala popierania každého poznania, ktoré by nebolo ovocím prirodzených schopností rozumu. Táto skutočnosť prinútila (Prvý vatikánsky – pozn.) koncil dôrazne potvrdiť, že okrem vlastného poznania ľudského rozumu, schopného svojou prirodzenosťou dospieť až k Stvoriteľovi, existuje aj poznanie, ktoré je vlastné viere.“ Význam tohto výroku je presne taký, že viera je niečo iné, než rozum. Bez urážky jedného, či druhého. Rozumom sa toho o Bohu mnoho nedozvieme (ale jednotlivec môže rozumom dospieť k záveru, že Boh existuje a poznávať Ho ďalej nejakou náboženskou vierou, ktorú osobne prežíva). Ani vierou sa nedozvieme veľa o fungovaní sveta. Kým svet môžeme poznávať spoločenskými a prírodnými vedami, Boha možno spoznávať vierou. Kým vedci môžu dospieť k celosvetovému konsenzu pri poznávaní sveta, veriaci rôznych náboženstiev, agnostici a ateisti budú musieť žiť tolerantne vedľa seba. Vo vede je možné a nutné byť hodnotovo neutrálny, ale viera (ak ju niekto má) musí byť naopak osobná. Snahy vedecky dokázať (napríklad prof. Krempaského, inak vynikajúceho fyzika), či vyvrátiť existenciu Boha považujem za už metodologicky scestné. (Pán Krempaský i ostatní účastníci a moderátori diskusie Pod lampou pána Hríba na STV by podľa mňa mali pred diskusiami o (ne)existencii Boha dostať pár lekcií z metodológie a ekonómie). Tým menej je možné vedecky dokázať či vyvrátiť pravdivosť nejakého konkrétneho náboženstva, pretože rozumové poznávanie je iné ako poznávanie (osobnej) viery. Poznávanie viery preto nemožno skúmať vedeckými metódami, lebo náboženstvo nie je veda. Metodológia vedy obmedzuje možnosti vedy v skúmaní náboženstiev na vyhlásenie, že náboženstvá nie sú vedou. Vedci nemusia pochopiť, že okrem poznania vedeckého môže existovať aj poznanie viery. Legitimita náboženstiev však nezávisí na vedeckom zdôvodnení. Náboženstvá sledujú cesty poznávania, ktoré sú odlišné od ciest poznávania vied. Náboženstvá sa hlásia k (teologickým) tradíciám, ktoré sú podľa veriacich platné, a to vo veriacich vytvára veľmi dôležitý pocit spolupatričnosti. Náboženstvá sú legitimizované živou (žitou) (teologickou) tradíciou. Ak nechceme v spoločnosti spôsobovať zbytočné problémy, nemali by sme si pliesť vedu s vierou a mali by sme obom ponechať adekvátne pole pôsobnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veda všeobecne a evolučná teória konkrétne je teda s náboženstvami zlúčiteľná, nie je však s nimi nevyhnutne spätá. (Vyššie uvedené) vysvetlenie pravého vzťahu medzi vierou a rozumom je (nevyhnutným) teoretickým základom pre možnosť náboženskej slobody. Teoreticky je tak možné byť veriacim ktoréhokoľvek náboženstva alebo agnostikom alebo ateistom.

Náboženská sloboda – základ všetkých slobôd
Pôvodca klasického liberalizmu, John Locke, reagoval na súvekú reformáciu a protireformáciu okrem iného citátom: „nikto nemôže, i keby sám chcel, prispôsobiť svoju vieru diktátu druhých.“ Dnes nás katolícky kňaz Robert Sirico, blízky Benediktovi XVI., poučuje v rovnakom duchu: „Dar slobody prvý zlomil stotožňovanie štátu a náboženstva a tak odstránil od štátu jeho požiadavku totality, rozoznaním viery od sféry štátu dal dar slobody človeku právo udržiavať svoje bytie skryté a vyhradené s Bohom...“ a ďalej cituje samého „konzervatívca“ Benedikta XVI.: „Náboženská sloboda je základ všetkých slobôd.“ Benedikt XVI. nežiada náboženskú slobodu len v krajinách, kde sú katolíci menšinovým vyznaním. Žiada náboženskú slobodu vo všetkých krajinách na celom svete. Máločo asi rozumejú slobode odporcovia Benedikta XVI., ktorí ho nazývajú konzervatívcom, navyše, keďže podľa neho totožnú dôležitosť ako náboženská sloboda má právo na súkromnú ekonomickú iniciatívu. Paradoxne sa tí odporcovia sami nazývajú liberálmi a i keď si toto označenie nezaslúžia, nech sa aspoň špecifikujú ako kontinentálni liberáli (pôvodom kontinentálni – Rousseau, Voltaire, neskôr v USA – John Dewey). Učenie Benedikta XVI. (a Jána Pavla II.) je ďalším z dôkazov, že nie je fundamentálny rozpor medzi katolicizmom a klasickým liberalizmom, i keď strany KDH a ANO sa snažia v povedomí ľudí vzbudiť a vyostriť tento v skutočnosti neexistujúci konflikt. V tejto súvislosti je prinajmenšom zaujímavé, že práve od doby vzniku ANO zahŕňa Rímskokatolícka cirkev na Slovensku všetky neduhy dnešnej spoločnosti pod jeden pojem – liberalizmus. A to liberalizmus bez špecifikácie (príznačne ani politici ANO svoj liberalizmus nešpecifikujú), odsudzuje teda všetky liberalizmy. Cirkev podľa mňa odsudzuje liberalizmus kvôli ANO, paušálnym odsúdením liberalizmu sa však podľa mňa Cirkev pripravuje o pozitívne myšlienkové i praktické dedičstvo klasického liberalizmu. Učenie Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku podľa mňa v tomto (v sociálnej náuke) zaostáva za učením Vatikánu, keďže (novšie) vatikánske encykliky rozlišujú liberalizmus klasický a liberalizmus kontinentálny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Striktné odsúdenie absolútneho relativizmu v podaní Benedikta XVI. a jeho horlivé obhajovanie istých nespochybniteľných hodnôt civilizácie je navyše prinajmenšom podobné argumentácii klasických liberálov a velikánov ekonómie (Hayek, von Mises) za civilizačné hodnoty súkromného vlastníctva a rodiny proti socialistom i proti kontinentálnym liberálom – proti socialistom všetkých strán a (tretích) ciest. Najdôležitejšie poslanie Benedikta XVI. pre dnešnú Cirkev i civilizáciu - odsúdenie absolútneho relativizmu – črta, kvôli ktorej ho najmä jeho odporcovia nazývajú konzervatívcom – je teda veľmi pravdepodobne bytostne liberálne – klasicky liberálne. Odporcom Benedikta XVI. sa asi nepáči, že sa snaží na zemi zachovať – „konzervovať“ civilizáciu (a nechať jej možnosť rozvinúť sa – ale nie deštruovať sa). Toto však politické strany (KDH a ANO) nevidia alebo nechcú vidieť, svorne však najmä nechcú, aby týmto súvislostiam rozumela slovenská spoločnosť.

Výhody náboženskej slobody sú nám zatiaľ vzdialené
Odkaz článku Horúce chvíľky amerických darwinistov, na ktorý tiež reagujem je legitímny pre Slovákov tým, že ukazuje na nebezpečenstvo moci v rukách KDH v oblasti školstva: „nie je vylúčené, že časom sa zástancovia vyučovania Inteligentného dizajnu ako vedeckej teórie zjavia aj u nás.“ „Vďaka“ KDH sa presadilo povinné vyučovanie náboženstva alebo etickej výchovy už od prvého ročníka základných škôl a podpísala sa i zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, v ktorej sa okrem iného Slovenská republika zaväzuje financovať Rímskokatolícku cirkev na Slovensku (hoci štát financuje všetky registrované náboženstvá a v prepočte na 1 veriaceho dotuje Rímskokatolícku cirkev (platy duchovných) najmenej zo všetkých náboženstiev). Považujem za správnu snahu ANO oddeliť náboženstvá od štátu. Je však tiež nevyhnutné varovať aj pred možnou (školskou) diktatúrou ateisticky populistickej ANO (tak ju nazval jej poslanec pán Chmel v článku Liberalizmus – škaredé slovo pod Tatrami z 11. 6. 2005). Považujem totiž za správnu tiež snahu KDH neodlúčiť náboženstvá od spoločnosti, ale dať im všetok oprávnený priestor, aby plnili v spoločnosti svoju úlohu. O spoločenskej úlohe náboženstiev píšem ďalej v článku.

Na jednej strane by sme sa mali vyhnúť ktorémukoľvek štátom vnucovanému náboženstvu, na druhej strane tiež štátom vnucovanému ateizmu (falošnej neutralite): „láskyplná starostlivosť, ktorá spočíva na poučení, napomenutí a presvedčení nemôže byť žiadnemu človeku upieraná“, ako tiež spomína v súvislosti s náboženskou slobodou John Locke. Žiadnemu človeku nesmie byť upierané ovocie náboženskej slobody.

Na Slovensku je to však zatiaľ inak. Mocenské vnucovanie náboženstiev či „vedeckého“ ateizmu; vzájomné ohováranie náboženstiev a ateistov; písomné a vizuálne súboje (v tomto) často neobjektívnych médií a kazateľov; – to je ilustrácia „náboženskej slobody“, ktorú na Slovensku všetci z rôznych strán zažívame a s rôznymi pohnútkami prežívame. Kresťania sú vedení k žitiu vo viere napriek nepriateľskému prostrediu (niekedy sú i kresťania nepriateľskí voči okolitému prostrediu, a dokonca i voči svojim bratom a sestrám) – majú „niesť svoj kríž“, ateisti si klopú na čelo, keď napríklad vedia, že mladý veriaci pár kvôli náboženským „predsudkom“ nechce mať sex pred manželstvom. Tvrdia: ako ešte i dnes – v dobe vedy a napriek všetkým prehmatom v tej - ktorej cirkvi dokáže niekto byť „poslušnou ovečkou“, navyše, keď jej prikázania nemajú žiadne „rozumné“ zdôvodnenie. Napríklad veľká časť náuky Rímskokatolíckej cirkvi však (napr. v oblasti sexuality ohľadom sexuálnej zdržanlivosti) je zdôvodňovaná pomerne rozumnými argumentmi (i z čisto vedeckého - psychologického hľadiska). Veriaci sú navyše veriacimi, preto, lebo veria, že tradícia ich náboženstva má platnosť, a zároveň vedia, že každá tradícia má svojich hrdinov i zloduchov.

Kňazi však nie sú vždy schopní podať autenticky náuku Rímskokatolíckej Cirkvi. No vatikánske encykliky sú dostupné i na internete. Chybu tak robia i laici – katolíci, keď sa o toto učenie nezaujímajú a stačí im napr. predstava o učení v oblasti sexuality, že (vraj) pohlavný styk medzi manželmi má byť len za účelom plodenia. To je omyl, to nie je učenie Cirkvi, ale dokonca mnohým (bývalým) katolíkom to stačí na nesúhlasenie, ba dokonca pohŕdanie Cirkvou. Táto predstava živí nenávisť voči Cirkvi i zo strany ateistov. S prejavmi náboženskej neslobody - uzavretosti, nevedomosti, falošnej zbožnosti, dogmatickosti a nepraktickosti, strachu i donútenia, pohŕdaniu a pokrytectvu i nenávisti - sa na Slovensku stretáme na každej úrovni, vo všetkých náboženstvách i u ateistov, v politike, médiách, školách i v kostoloch a dokonca v rodinách.

To, že nám je zatiaľ náboženská sloboda vzdialená však nie je najhoršie. Máloktorý výchovný, osvetový či mediálny element slovenskej spoločnosti vedie ľudí k povedomiu náboženskej slobody. Najhoršie je, že sme často a z mnohých strán vedení k náboženskej intolerancii. Všetka evidencia ma vedie k názoru, že i zo strany ateistov, i zo strany katolíkov (ale i iných veriacich) je dôvodom sklonu k intolerancii tých druhých strach z konkurencie a snaha vybojovať skrze štát (skrze ANO či KDH) pre svoju záujmovú skupinu monopolné výsady. O administratívny monopol sa usilujú všetci, čo sa boja prílišnej konkurencie. Strach z konkurencie je tu neodôvodnený strach z náboženskej slobody, o ktorú sa tak striktne zasadzuje i (vraj) najkonzervatívnejší konzervatívec, Benedikt XVI. Strach z konkurencie a monopolné výsady vedú k zbytočným rozbrojom v spoločnosti a celú spoločnosť ochudobňujú o dary náboženskej slobody (kultivácie vzájomne súťažiacich náboženstiev, zlepšovanie prístupu k veriacim i ostatným a uzemnenie snahy ateistov násilne skoncovať so „skorumpovanými“, „nemravnými“, „zvrátenými“ a „iracionálnymi“ náboženstvami a v konečnom dôsledku otvorenie priestoru pre nábožensky tolerantnú spoločnosť). Zo súčasných intelektuálnych nábožensko-ateistických vojen tak majú jedinú vecne aspoň čiastočne oprávnenú radosť tí, ktorí majú moc udeľovať administratívne monopoly – politici a ich úradníci najmä z Ministerstiev vnútra, školstva a kultúry, a to najmä politici a úradníci, ktorí sa zaujímajú o udeľovanie monopolov v „sektore“ svetonázorov – politici strán KDH a ANO.

Funkcia náboženstiev pre ľudstvo
Ak sa aj niekomu nepáči myšlienka náboženskej slobody (kvôli tým a tým „zlým“ kresťanom či ateistom), náboženskú slobodu potrebujeme kvôli tomu, že jej ovocie je nevyhnutne potrebné pre samotné zachovanie a rozvoj spoločnosti (už ani nehovoriac o tom, koľko zla v histórii doteraz spôsobili „racionálne zdôvodnené“ náboženské vojny a náboženská nesloboda). Podľa mňa najďalekosiahlejšie (vedecké) uznanie úlohy náboženstiev v spoločnosti predviedol agnostik, klasický liberál, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Rakúšan F. A. Hayek: „Za to, že sa prospešné tradície (chrániace hodnoty rodiny a súkromného vlastníctva – pozn.), uchovávali a predávali (z generácie na generáciu – kultúrnou evolúciou – pozn.) aspoň po tak dlhú dobu, že umožnili, aby skupiny na nich ľpejúce rástli a dostali príležitosť sa prostredníctvom prírodného, či kultúrneho výberu rozšíriť, vďačíme sčasti mystickým a náboženským vieram, podľa mňa zvlášť hlavným monoteistickým náboženstvám.“ A inde: „Rád ľudskej interakcie ... stal sa na čas úplne závislý na nepretržitom vplyve niektorých takých náboženských vyznaní.“ Náboženstvá majú v spoločnosti nenahraditeľnú – pre ľudstvo sebazáchovnú úlohu, ktorá zároveň umožňuje najveľkolepejší rozvoj ľudstva. Ich význam rastie v hraničných situáciách – takých, akým bol napríklad rok 1989. Keďže však náboženstvá najlepšie plnia svoju úlohu za podmienky náboženskej slobody a v a po roku 1989 na nej záležalo málokomu, aj náboženskej neslobode vďačíme za súčasný, podľa mňa nie príliš radostný, stav slovenskej spoločnosti.

Nemravný antiliberalizmus ANO a KDH
Náboženskú slobodu podľa mňa dosiahneme, keď oddelíme náboženstvá od štátu, a aj takto im umožníme lepšie plniť ich úlohu v spoločnosti. V školstve to minimálne znamená dobrovoľnosť v zvolení akejkoľvek náboženskej, etickej či žiadnej takejto výchovy detí v školách. Navrhujem však viesť deti (v školách) k náboženskej tolerancii. Každému je snáď teraz jasné, že som proti vyučovaniu inteligentného dizajnu (ID) ako alternatívy evolučnej teórie v školách. Inteligentný dizajn totiž nie je vedeckou teóriou, ale pokusom vniesť náboženstvo do vedy, a takéto snahy (spolu s vedcami a Jánom Pavlom II.) už metodologicky odsudzujem. ID odsúdim tým skôr, že sa svoje „teórie“ (názory) snažia vnútiť ostatným vyučovaním na štátnych školách.

Klasický liberál ako volič to má na Slovensku ťažké – nemá koho voliť. Katolícky klasický liberál ako volič sa už musí na Slovensku cítiť ako schizofrenik. Agendou sú mu najsympatickejšie (tj. najmenej nesympatické) strany KDH a ANO. Ale tieto medzi sebou vytvárajú umelé rozpory. ANO je raz klasicky liberálna, inokedy (aspoň dvakrát viac) kontinentálne liberálna. Napr. postoj ANO k hodnote rodiny (niekedy tiež k súkromnému vlastníctvu – viď „výkup“ pozemkov pre firmu KIA) je kontinentálne liberálny – absolútne relativistický, vedený heslom rob si, čo chceš (ak máš dosť moci). Kontinentálny liberalizmus je teda paradoxne antiliberálny (z hľadiska klasického liberalizmu). KDH zo seba robia radikálnych konzervatívcov – uchovávajú nebezpečne veľa oblastí života spoločnosti pred pozitívnymi dôsledkami konkurencie. Mohli by pritom vychádzať viac z politického a morálneho odkazu skutočne (klasicky) liberálnych Jána Pavla II. a Benedikta XVI. a tiež napr. Lorda Actona, či Michaela Novaka. Je rok pred voľbami. Dve slovenské strany, ktoré majú najbližšie ku klasickému liberalizmu majú čo robiť, aby sa k nim (a i „vďaka“ nim aj k slovenskej spoločnosti) takto o rok nevzťahovali (a nepostihli preferencie voličov) kruto pravdivé slová (židovského) klasického liberála a skvelého ekonóma, Rakúšana Ludwiga von Misesa: „Antiliberalizmus smeruje k všeobecnému úpadku mravnosti“ (tiež sa prekladá – „antiliberalizmus smeruje k zrúteniu civilizácie“). ANO i KDH zneužívajú existenciu verejného tajomstva – náboženskej neslobody a jedna druhú navzájom rozoštvávajú k tomu, zájsť čo najďalej smerom k náboženskej neslobode a v dôsledku k nej výdatne prispievajú. Je potrebné ukončiť pre slovenskú spoločnosť deštruktívne rozpory medzi ANO a KDH, lebo z oboch strán ide o boj o moc – násilne katolícku alebo násilne ateistickú, ide o staré známe Cuius regio eius religio – čia je moc, toho je náboženstvo. To „náboženstvo“ môže byť aj ateistické.

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu