reklama

Vatikán: ruky preč od katolíckeho bankára!

Vatikán je z princípu podozrievavý voči ekonómom. Zdá sa však, že stačí pár vrelých slov o dôstojnosti každého človeka, o konci chamtivosti západných bankárov (okrem neho samotného) a o veľkolepom pláne vytrhnutia krajín tretieho sveta z kruhu chudoby, a dvere v kúrii sa postupne začínajú otvárať. A to napriek tomu, že tieto návrhy publikuje neúspešný bankár, snažiaci sa presadiť štátom garantované projekty v rozvojových krajinách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tedeschiho 15 minút slávy

Taliansky bankár Ettore Gotti Tedeschi sa za svoju katolícku vieru nijako nehanbí, demonštruje to aj tým, že má 5 detí. Okrem toho, že je bankárom, je aj profesorom ekonómie na Katolíckej univerzite v Miláne a napísal aj niekoľko kníh o ekonómii a etike. V poslednej dobe sa Tedeschi preslávil svojimi článkami vo vatikánskych novinách L'Osservatore Romano. Je pozoruhodné už to, že sa mu podarilo publikovať vo vatikánskych novinách. Preslávil sa dokonca tak, že sa jeho návrhu na riešenie krízy a zároveň chudoby tretieho sveta chopil britský premiér Gordon Brown. Ak však chce Vatikán racionálne zhodnotiť Tedeschiho návrhy, musí prehliadnuť jeho 15 minút slávy a pozrieť sa na to, aký je to človek za textami plnými slov o ľudskej dôstojnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bankár v problémoch

Tedeschi je šéfom talianskej dcéry banky Santander. Nejedná sa teda o žiadnu malú rybu na manažérskom trhu a v bankovom svete, a svojím dielom prispel k úverovej expanzii, ktorá doviedla svet do krízy. Organizátor burzy, kde je Santander obchodovaný, odporúča investorom nákup akcií Santanderu (vzhľadom na ohlásenú výšku vyplácanej dividendy), avšak trh nepočúva túto radu, pokračuje sa v masívnom výpredaji akcií, následkom čoho akcie Santanderu včera (5. 3.) dosiahli 12-mesačné minimum. Tedeschi už vo funkcii končí svoj tretí rok a ak sa firme nebude dariť, ašpiranti na Tedeschiho miesto si budú mädliť ruky. Tedeschiho banka je však práve v problémoch, no a inovatívny bankár si chce zachrániť kožu. Zahral teda na svoju rodnú katolícku nôtu. Použil ju samozrejme ako spôsob, akým presadí potreby svojej banky a skrze jej úspech aj svoje vlastné potreby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najväčšie ekonomické problémy podľa Tedeschiho

Tedeschi v dnes už známom článku vymenúva podľa neho najväčšie súčasné ekonomické problémy: „okrem krízy likvidity to sú: ťažkosti v získavaní úveru v recesii; negatívne trendy na akciovom trhu; kolaps dopytu a spotreby; následný prebytok kapacít vo výrobe a vzrast neabsorbovaných fixných nákladov; rozsah nezamestnanosti.“ Táto citácia je hneď zo začiatku jeho slávneho článku. Poradie vymenovaných problémov je ordinálnou škálou preferencií typického bankára. Takže najprv ho zaujímajú jeho problémy, svet bude riešiť až potom.

Pozvanie 3 miliárd do kruhu rozvoja?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred nedávnom sa Tedeschi s nádejou vyslovoval za zvolenie Obamu v nádeji na schválenie bail-outu. Dnes už vidí aj alternatívu súčasného „riešenia“. Tentokrát vybočil z rady a prišiel s niečím originálnym. Napadlo mu využiť krízu na boj proti chudobe v krajinách tretieho sveta v mene Katolíckej cirkvi. Rečníckou otázkou navrhuje spôsob, akým by podľa neho mohlo byť 3 miliardy chudobných ľudí zahrnutých „do kruhu rozvoja“: „Prečo by sme namiesto korektívnej, egoistickej, krátkodobej bubliny nezvážili dlhodobú bublinu solidarity, ktorá by generovala rast v produkcii a manuálnej práci financovaním spotreby a investícií v chudobných krajinách?“ Okrem toho, že sa vyjadruje expresívne, vyjadruje sa keynesovsky, že extrémne chudobní ľudia v krajinách tretieho sveta majú „nevyjadrený dopyt“. Ak to s nevyjadreným dopytom myslí Tedeschi vážne, potom aj ja mám nevyjadrený dopyt po kúpe Tatranského národného parku, takže mu rád pošlem svoje číslo účtu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie je však zvláštne, že takto kladie otázku práve bankár, ktorý môže úverovať takmer kohokoľvek? Veď ak mu naozaj ide o humanitárnu pomoc týmto krajinám, nech im poskytne úver na spotrebu či infraštruktúru, keď to už tvrdí. Tedeschimu sa takéto riešenie nevidí. Okrem iného preto, že žiadna banka si dnes bez záruky adekvátnej náhrady nemôže dovoliť poskytovať nesplatiteľné úvery. Ani Tedeschiho Banco Santander.

Otroci v 21. storočí

Z tohto hľadiska by sa mohlo zdať vtipné jeho porovnanie, že úvery najchudobnejším ľuďom sveta by niesli nižšie riziko nesplatenia než tzv. subprime hypotéky v USA. Mohlo by sa to zdať vtipné, ak by to nebolo cynické: „riziko je medzi chudobnými ľuďmi malé. Ponúkajú vyššiu formu kolaterálu: ich vlastné životy.“ No tak toto je nehoráznosť od človeka, ktorý má plné ústa personalizmu. Nepriamo vlastne navrhuje predanie do otroctva tých z najchudobnejších ľudí, ktorí nebudú schopní splácať úver. Navyše, Tedeschi vie veľmi dobre, že tak ako nikto nebude vyžadovať zástavu domu namiesto nesplatenej hypotéky v USA, tak v 21. storočí už asi nebude nikto predávať do otroctva najchudobnejších ľudí kvôli ich neschopnosti splácať. Takže to je z jeho strany len prázdne tláchanie a využívanie dobrého mena iných (tu Yunusa) na sebaprezentáciu.

Nastavená ruka: Štát, zaplať!

Keďže teda Tedeschi predom vie, že úvery najchudobnejším budú nesplatiteľné – sám používa dnes finančný trh vystihujúci výraz „bublina“, konkrétne „humanitárna bublina“ - a keďže vie, že jeho banka nemá práve peniaze na rozdávanie, je jasné, že ide o volanie po štátnej pomoci: „To značí rozsiahlejšie zasadenie sa na strane vlád, avšak vlády, ktoré garantovali „subprime“ hypotéky by ľahko mohli garantovať infraštruktúrne projekty; mohli by, s malým úsilím, garantovať produkčné projekty, ktoré by sa uskutočnili ako spoločné podniky - joint ventures v chudobných krajinách.“ Nastavuje tak ruku štátu, aby mohol vo svojej banke pokračovať v úverovej expanzii. Uznám, že to robí originálnym spôsobom. Ale v čom záujme toto je – v záujme Cirkvi? To by mohlo byť, ak by to chudobným naozaj pomohlo. Ale nepomôže.

Ďalšia obdoba neúspešného Marshallovho plánu?

V inom článku z posledného obdobia Tedeschi prirovnáva svoj návrh k Marshallovmu plánu, o ktorom veľa ľudí verí, že vytrhol ekonomicky rozvrátenú Európu z ekonomických problémov po druhej svetovej vojne. Tu je potrebné postaviť sa výslovne aj proti českému politológovi Alexandrovi Tomskému, ktorý Tedeschiho síce kritizuje, avšak svojmu článku dáva dvojznačný záver – áno slobodnému trhu a zároveň áno (druhému) Marshallovmu plánu. Trh a Marshallov plán boli antonimá.

Ako uvádza ekonóm Tyler Cowen, Nemecko ani v časoch najvyššej podpory plynúcej z Marshallovho plánu nedostalo viac než 5% HDP, zatiaľčo muselo naopak platiť vojenské reparácie vo výške 11-15% HDP, naviac raketový štart nemeckého hospodárstva je spojený s Ludwigom Erhardom, ktorý uvoľnil administratívne stanovené „ceny“ trhu a zaviedol pomerne reštriktívnu menovú politiku (voči ostatným svetovým krajinám). Obhajcovia Marshallovho plánu alebo rozvojovej pomoci v akejkoľvek podobe si môžu spomenúť na slávny bonmot, ktorý koluje o Erhardovi, ktorý, keď si ho po tajnom uvoľnení cien zavolal na koberček generál, správca Bizónie, povedal: „Pán generál, ja som nezmenil Vaše regulácie, ja som ich zrušil.“ „Ale moji poradcovia mi hovoria, že robíte veľkú chybu“, namietal generál. „Z toho si nič nerobte, moji poradcovia mi hovoria to isté“, ukončil vraj Erhard. Nasledoval nemecký „hospodársky zázrak“, ako to nazvali historici ekonomík. Obhajcovia Marshallovho plánu či rozvojovej pomoci by si mali pri uvedenej konverzácii uvedomiť, že predtým americká správa uvalila v Bizónii priam socialistické obmedzenia hospodárstva, inak by Erhard nemal čo rušiť.

Belgicko uvoľnilo ceny, zaviedlo pomerne striedmu monetárnu a fiškálnu politiku ešte v roku 1945 a začalo tak rásť dávno pred poskytovaním pomoci, navyše pomoc určená Belgicku bola z 80 % strávená penalizáciami, že nemali dolárové dlhy, ale naopak prebytky (USA chceli, aby sa Európa čo najviac zadĺžila). Navyše, krajiny, ktoré dostali v pomere k počtu obyvateľov najviac pomoci z Marshallovho plánu, rástli v 50-tych rokoch (Veľká Británia, Rakúsko, Grécko) menej než porazené krajiny Taliansko a Nemecko, ktoré dostali pomoci menej. Naviac, každá štátna „pomoc“ je vždy spojená s intervencionizmom a s politickým posunom doľava.

Keď „pomoc“ v skutočnosti nepomohla ani v povojnovej Európe, kde boli zakorenené kapitalistické inštitúcie viac než 100 rokov, je dosť ťažké predstaviť si, že by „pomoc“ vládam naozaj pomohla krajinám, kde vládnu vojenskí generáli alebo diktátori.

Ruky preč od Tedeschiho

Nie je to tak dávno, čo Tedeschi navrhoval Jána Pavla II. na získanie Nobelovej ceny, no nie však za mier, ale za ekonómiu. Dnes za ekonomického laureáta navrhuje Gordona Browna, ktorý sa chopil Tedeschiho návrhu. Tedeschi si získal priazeň niektorých teológov, avšak je potrebné dať od neho ruky preč. Krízu spôsobila inflácia (úverovanie nad vklady klientov); zľahčovanie mincí a riedenie úverov. Tedeschi v to nechce skončiť a naopak, bude v tom pokračovať a spolu-spôsobí tak opakovanie problémov na celom svete. Cirkev nech sa radšej vráti k myšlienkam Nicole Oresmu (1323 - 1382), biskupa z Lisieux, ktorý tvrdil: „takto znehodnotené peniaze spôsobujú narušenie hospodárstva a úpadok mravov.“

Tedeschi sa v jednom zo svojich článkov odvolal na jeden starý článok vtedy ešte kardinála Ratzingera o ekonómii. Dnešný pápež tam tvrdil, že „pokles disciplíny v ekonomike, disciplíne založenej na zásadnom etickom a náboženskom poriadku, môže spôsobiť kolaps ekonomických zákonov.“ Etické predpoklady fungovania trhu sú zaujímavou témou, avšak na iný článok. Tu je dôležité, že inflácia, čiže pokračujúce nekryté úverovanie, je poklesom disciplíny v ekonomike a tak Tedeschi argumentuje sám proti svojmu konaniu.

Ruky preč by mali od Tedeschiho odobrať aj inštitúty ako mnou inak obľúbený Acton institute, ktorý publikoval Tedeschiho názory pred rokom. Ako je vidieť, tak sa z obhajcu Michaela Novaka a Friedricha Hayeka stal za niekoľko mesiacov Obamov vazal, odkiaľ už za mesiac stihol presedlať na svoju vlastnú, Tedeschiho predstavu katolíckej sociálnej náuky. Asi nebude náhodou, že všetky jeho názory boli v danej dobe priaznivé pre bankovníctvo. Z krátkodobého hľadiska a na úkor hospodárskeho rastu na celom svete.

A ľudskú dôstojnosť chudobných v biednych krajinách bude nakoniec reprezentovať len veľký Tedeschiho pamflet v rukách a dve zrnká ryže na večeru namiesto troch.

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu