Mimozemšťanka proti Božej vôli

Autor: Tomáš Krištofóry | 22.1.2008 o 8:01 | Karma článku: 6,23 | Prečítané:  2027x

Nemusí sa rozčuľovať. Je to V. T. mimozemšťanka. Tým, čo hovorí a tým, čo robí. Menovaná sa rada, často, no predovšetkým naivne odvoláva na katolícke zdroje pri obhajobe umelého implantovania svojich neľudských mimozemských názorov a praktík.

Všetko naruby

Dôkazov je neúrekom, môžeme teda vyberať, vyberieme teda perly, ktoré ašpirovali na obhájenie jej mimozemšťanskej politiky distributívnej spravodlivosti. Ctené publikum Vatikánskej univerzity si od menovanej napríklad v októbri 2007 vypočulo svojráznu interpretáciu výroku pápeža Leva XIII.: "Myšlienku, aby štát na prvom mieste prispel súborom zákonov a politických ustanovení k usporiadaniu a spravovaniu štátu tak, aby to prirodzene viedlo k verejnej i súkromnej prosperite, sme si osvojili aj v našej praktickej každodennej politike." Takto chcela V. T. mimozemšťanka obhájiť svoju marxistickú rovnostársku politiku na Slovensku, ktoré je rovnostárskejšie než väčšina Európy a sveta. Na pomoc si pritom k tomuto výroku nešikovne privolala výrok Svätého Tomáša Akvinského: "Keďže časť a celok tvoria v určitom zmysle jedno, potom to, čo patrí celku, patrí v určitom zmysle aj časti." Niekto z pozemšťanov na ministerstve mohol menovanej vysvetliť, že Svätý Tomáš bol zároveň zásadným obhajcom výmennej, trhovej, alebo aj komutatívnej spravodlivosti. "Bez výmennej spravodlivosti nie je možná nijaká iná forma spravodlivosti", píše sa vďaka Svätému Tomášovi aj dnes v autoritatívnom dokumente najvyššieho významu - Katechizme Katolíckej Cirkvi. Svätý Tomáš nebol na rozdiel od istých mimozemšťanov hlupák, výmennú spravodlivosť obhajoval, pretože poznal povahu človeka, rovnako ako Lev XIII.

Prvotná spravodlivosť

Ak je výmenná spravodlivosť prvotnou formou spravodlivosti, potom prvotnou inštitúciou človeka, súvisiacou so spravodlivosťou, je inštitúcia súkromného vlastníctva. Veď si čo i len na chvíľu predstavte spoločnosť, kde by bolo univerzálnym pravidlom možnosť lúpeže. Povaha človeka a stabilita súkromného vlastníctva súvisia podľa Leva XIII. takto: "Veľkou výsadou človeka, tým, čo ho robí človekom a podstatne ho odlišuje od zvieraťa, je inteligencia, čiže rozum. A práve ako rozumnému tvorovi je človeku dané ohľadom pozemských dobier čosi viac ako len jednoduché užívanie, spoločné aj pre ostatné živočíchy. A to je práve nárok na trvalé vlastníctvo, pričom ide nielen o vlastníctvo tých dobier, ktoré sa používaním spotrebujú, ale aj tých, ktoré použitie nespotrebúva." Lev XIII. mal na mysli v prvom rade súkromné vlastníctvo pôdy, čo súvisí s tým, že v jeho dobe, na konci 19. storočia, sa stále živila väčšina ľudí vlastníctvom pôdy alebo prácou v poľnohospodárstve. Dôležité pre Leva XIII. bolo trvalo dôstojné žitie všetkých ľudí. Pre tento cieľ sú však práca alebo vlastníctvo pôdy (dnes by sme povedali - vlastníctvo výrobných faktorov) zameniteľné, čo je pre Leva XIII. rozhodujúcim predpokladom, ktorým sa v katolicizme posväcuje súkromné vlastníctvo a výmenná spravodlivosť: "To, že Boh dal zem, aby slúžila a aby z nej malo úžitok celé ľudstvo, v ničom sa neprotiví právu na súkromné vlastníctvo. Boh totiž učinil tento dar všetkým, no nie tak, že by všetci mali nad ňou spoločne a bez rozdielu panovať, lež nakoľko nevyhradil nikomu určitú konkrétnu čiastku pôdy, ponechal to na schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie národov. Napokon zem, hoci je rozdelená medzi súkromníkov, ostáva stále v službe a na úžitok všetkým, nakoľko niet na zemi človeka, ktorý by nedostával potravu práve z nej. Kto nemá vlastné dobrá, nahrádza ich svojou prácou. A tak možno v pravde potvrdiť, že práca je všeobecným prostriedkom na zabezpečovanie živobytia, či už je vynaložená na obrábanie vlastnej pôdy, alebo na vykonávanie určitej zručnosti, ktorej zárobok sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých plodov zeme a za ne sa vymieňa. Toto je ďalší dôkaz toho, že súkromné vlastníctvo je v súlade s prirodzenosťou." Tento citát je napísaný v oznamovacom spôsobe a v prítomnom čase a logicky platí i dnes, i v minulosti aj v budúcnosti, hovorí o univerzálnej povahe človeka.

Konajúci človek a spontaneita ekonomiky

O povahe človeka hovorí aj parafrázovaný výrok Leva XIII., o ktorý sa chcela oprieť V. T. mimozemšťanka, avšak, v súlade s mimozemskými zákonmi, vzlietla do ničoty neurčita. Ak má jednotlivec či štát pomôcť spoločnosti svojou uvedomelou činnosťou k tomu, aby "to prirodzene viedlo k verejnej i súkromnej prosperite", jedná sa o istý druh spontánnej produkcie. Ak má niečo prirodzene viesť k prosperite, predpokladá sa nutne absencia uvedomelej činnosti pôvodného zdroja činnosti (jednotlivca, štátu) v produkcii prosperity samotnej. Predpokladá sa tu teda istá samoorganizácia, samopohyb a nezávislosť na pôvodnom činiteľovi - iniciátorovi tohto samopohybu. Ak je dnes v slovenskej ekonomike nejaký samopohyb, tak je ním iste náš rekordný hospodársky rast, ktorý nie je pozitívne závislý od krokov vlády súdruha Fica. Všeobecne povedané tento samopohyb predpokladá istú nezávislosť ekonomiky od štátu, čo pri svojej interpretácii Leva XIII. dokladuje Ján Pavol II.: "Ekonomika má iste svoj legitímny priestor na činnosť, do ktorého štát nesmie zasahovať. Jeho povinnosťou je vytvárať taký právny rámec, vo vnútri ktorého sa rozvíjajú hospodárske vzťahy." Tu je explicitne vyjadrená táto spontaneita, ktorú zrejme naznačoval aj Lev XIII. A že práve súkromné vlastníctvo je tým zdrojom súkromnej i verejnej prosperity zároveň, naznačuje už Lev XIII.: "Naozaj nie je ťažké porozumieť, že účelom práce, najbližším cieľom, ktorý si remeselník kladie, je súkromné vlastníctvo. Ak totiž vynakladá svoju námahu a svoje schopnosti pre niekoho druhého, robí to preto, aby si zabezpečil dobrá, ktoré nevyhnutne potrebuje pre svoj život." A naozaj, hovorí sa, "čo je ničie, to je všetkých", o to sa nikto nestará a každý to chce využívať, hoc aj na úkor iných. Ak štát môže ekonomike dopomôcť k všeobecnej prosperite, dosiahne to tým, že zabezpečí vymáhateľnosť súkromného vlastníctva, predovšetkým flexibilným obchodným zákonníkom, čo najnižšími a transparentnými daňami a flexibilným zákonníkom práce. Aj takto môže vyzerať investícia štátu do svojich občanov a nespotrebovávanie ich talentov výlučne pre dnešný úžitok. Pre myseľ a realitu pani V. T. je to naozaj veľmi ďaleký svet.

Konzumistická spotreba vs. dlhodobé investície

Tiež Lev XIII. tvrdí, že podľa svojej vôle môžeme z týchto zárobkov z práce či zo ziskov z kapitálu časť investovať, aby sme si zabezpečili stabilné a trvalé súkromné vlastníctvo - a tiež pre svoju rodinu: "A práve ako rozumnému tvorovi je človeku dané ohľadom pozemských dobier čosi viac ako len jednoduché užívanie, spoločné aj pre ostatné živočíchy. A to je práve nárok na trvalé vlastníctvo, pričom ide nielen o vlastníctvo tých dobier, ktoré sa používaním spotrebujú, ale aj tých, ktoré použitie nespotrebúva." Opäť, Lev XIII. má na mysli predovšetkým vlastníctvo pôdy, ktorá je pôdou stále, no hnojením, technikou a rozumnou starostlivosťou je možné produktivitu pôdy znásobiť, či naopak prílišným vyčerpávaním možno pôdu znehodnotiť. Nie je preto nič čudného na tom, keď sa prílišne vyčerpávajú práve verejné zdroje vo vlastníctve "všetkých a nikoho". Tak sa deje v okolí verejných studní po okrajoch Sahary, alebo tiež v Aralskom mori (dnes už skôr len jazeru). Naproti tomu, aby sa tieto vzácne, trvalé zdroje nespotrebovávali, je potrebné neustále do nich investovať. Povedané jazykom rakúskej ekonómie, dnes je potrebné nespotrebovávať kapitál. Laicky povedané znamená spotreba kapitálu "prežieranie úspor" dnešnou konzumistickou spotrebou. Aj v tomto máme isté konotácie v slovenských reáliách. Práve antispoločenská politika V. T. mimozemšťanky je tým prežieraním toho, čo by sa mohlo investovať s úžitkom pre všetkých. Namiesto toho, pani V. T. sa urputne snaží "obohatiť všetkých na úkor všetkých ostatných, zovšeobecniť krádež pod zámienkou verejnej organizácie tejto krádeže", ako to povedal pred vyše 150 rokmi francúzsky katolícky ekonóm Frédéric Bastiat pri obhajobe výmennej spravodlivosti.

Neviditeľná ruka Božej prozreteľnosti - človek a spoločnosť sú jedno

Teraz je už možné aj z dnešného náhľadu správne pochopiť výrok Svätého Tomáša, naivne zneužitý pani V. T., pričom tento sa vlastne skladá z dvoch častí: "Keďže časť a celok tvoria v určitom zmysle jedno,..." Jednotlivec a spoločnosť tvoria v istom zmysle jedno. Spoločnosť a jej inštitúcie vznikajú jedine v interindividuálnej interakcii konajúcich ľudí. Obchod by nikdy nevznikol, keby trvalo existovali len izolovaní ľudia (a sám človek by v konkurencii zvierat ani neprežil). Obchod, výmena je kolektívna inštitúcia zahŕňajúca všetkých obchodujúcich, ale aj všetkých, ktorým je kupované. Je len a len prirodzené, že obchod postupne sieťami obchodných vzťahov zahŕňa celý svet: "Poukázali sme práve na skutočnosť, že človek pracuje s inými ľuďmi, podieľa sa na "sociálnej práci", ktorá postupne zahŕňa stále širšie okruhy, ba až celú zem", tvrdí Ján Pavol II. Dnes sa oprávnene tvrdí, že všetci sme závislí na všetkých, čo potvrdzuje aj Ján Pavol II.: "V nedávnych rokoch sa tvrdilo, že chudobné krajiny sa budú rozvíjať vtedy, ak budú izolované od svetového trhu a budú vkladať dôveru len vo vlastné sily. Najnovšia skúsenosť však ukázala, že krajiny, ktoré sa izolovali, zažili stagnáciu a pokles, kým tie krajiny, ktorým sa podarilo vstúpiť do všeobecného systému medzinárodných hospodárskych vzťahov, zaznamenali rozkvet." Ak v ľudskej spoločnosti pôsobí takýto spontánny zákon trhu, potom to nemôže byť nič iné, než akási neviditelná ruka Božej prozreteľnosti: "Bohatí ... spotrebujú len o málo viac [jedla] než chudobní a napriek svojmu prirodzenému sebectvu a chamtivosti, napriek tomu, že myslia iba na vlastn0 pohodlie, a aj keď jediná vec, ktorú požadujú od práce tisícov ľudí, ktorých zamestnávajú, je uspokojenie svojích márnivých a nenásytných prianí, delia sa s chudobnými o výsledok všetkých svojich výdobytkov. Neviditeľná ruka ich vedie k tomu, aby sa o životné potreby delili takmer rovnako, ako keby bola zem rozdelená medzi svojich obyvateľov na rovnaké diely, a teda bez úmyslu, bez toho, že by si toho boli vedomí, presadzujú záujmy spoločnosti a poskytujú prostriedky k rozmnožovaniu druhu." Týmto výrokom Teórie mravných citov, etického diela Adama Smitha, sa dostávame k druhej časti citátu Svätého Tomáša.

Distributívna spravodlivosť je spravodlivou len mimo štát

"...potom to, čo patrí celku, patrí v určitom zmysle aj časti." Ako sme videli u Smitha, čiastočne sa to deje prirodzene, čiastočne je toto tvrdenie aktuálne a obhajujúce status quo - v trhovej ekonomike, čo je v príkrom rozpore so spôsobom, akým tento výrok chápu mimozemšťania - prinajmenšom pani V. T. Druhá časť výroku Svätého Tomáša však má aj dynamickú zložku. Už i Smith uznáva, že je dobré, ak sa všetkým dostanú prostriedky "k rozmnožovaniu druhu" a uznáva nárok každého prostriedky pre živobytie a na jeho podľa možností rovnomerné rozdelenie. Je to poukaz na materiálnu stránku a platí i dnes, mladí si chcú najprv zarobiť, až potom si obvykle zakladajú rodiny. Pravidlá distributívnej spravodlivosti sa tu čiastočne z prirodzenosti napĺňajú a čiastočne k nim človek má byť motivovaný neustále a má mať strach pred Bohom pri sebeckom využívaní svojho majetku. Takto sa naplní spoločenské určenie vlastníctva, ktoré Boh požaduje skrze svoje prikázania. Solidarita môže byť organizovaná, ako to požadujú naši biskupi aj Benedikt XVI., musí však byť dobrovoľná a adresná. Ani vynútená láska nie je autentickou láskou, ba nie je vôbec láskou, je pokrytectvom.  Všetko zahŕňajúci socialistický antisociálny zvrchovaný (fico-)štát je tým, čo je kritizované aj v encyklikách Benedikta XVI.: "Štát, ktorý chce všetko zabezpečiť, ktorý všetko vzťahuje na seba, sa v konečnom dôsledku stáva byrokratickou inštanciou, ktorá nemôže zabezpečiť to najpodstatnejšie, čo trpiaci – a každý človek – potrebuje: láskyplnú osobnú starostlivosť. Nepotrebujeme štát, ktorý všetko riadi, ale štát, ktorý v línii princípu subsidiarity veľkodušne uznáva a napomáha iniciatívy povstávajúce z rôznych sociálnych síl, spojené spontánnosťou a blízkosťou ľuďom, ktorí potrebujú pomoc." V organizovanej solidarite majú význam predovšetkým charity - cirkevné i mimocirkevné. Teda, aby som bol presnejší, mali. V tom toľko kritizovanom takmer kapitalistickom 19. storočí ľudia prispievali na charitu priemerne 10% zo svojich zárobkov, a to napriek tomu, že ľudia boli oveľa chudobnejší než sú dnes. Dnes sa táto cifra pohybuje okolo chabého 1% zárobkov. Tento mimozemský protiľudský štát zožral takmer všetok náš zmysel pre solidaritu a pre distributívnu spravodlivosť, no zároveň nám berie aj základ civilizácie, výmennú spravodlivosť. No povedzte, je toto spravodlivé?

Božie zákony vs. implantované mimozemské zákony

Boh raz prišiel na túto Zem, aby nám dal prikázania, ktoré máme dodržiavať a ktoré na Zemi platia. Tie prikázania sú jednoduché a obyčajní pozemšťania ich pochopia a prijmú, ak sa nad nimi dobre zamyslia. Sú však evidentne nepochopiteľné a neprijateľné pre V. T. mimozemšťanku, pretože sa snaží o pravý opak - rozvrat civilizácie a aj tento cieľ dosahuje. Nechce slúžiť, ale chce, aby sa slúžilo jej. Alebo raz prijme V. T. mimozemšťanka ľudské myslenie a ním pochopí a naplní Božie prikázania?

***

Iniciatíva za dôstojný dôchodok V.T. mimozemšťanky

Tento článok bol publikovaný v rámci Iniciatívy za dôstojný dôchodok V.T. mimozemšťanky.

Zverejnite aj Vy na svojom blogu alebo internetovej stránke článok, v ktorom budete tvrdiť, že Viera Tomanová je mimozemšťanka! Prípadne stačí aj zverejniť samotné toto konštatovanie. Dajte jej príležitosť, nech zažaluje aj Vás! Keď nás bude dosť a od každého z nás vysúdi 30 tisíc korún, bude to slušný balík, ktorý jej zabezpečí dôstojnú starobu a nič jej už nebude brániť v tom, aby spokojne odišla do dôchodku. Prispejte aj Vy svojím dielom k záchrane slovenského sociálneho systému a skoršiemu odchodu Viery Tomanovej z funkcie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny!

(Informácie o článkoch publikovaných v rámci Iniciatívy za dôstojný dôchodok V.T. mimozemšťanky a linky na ne posielajte na adresu VT-mimo@azet.sk. Nezabudnite pod článkom zverejniť informáciu, že bol publikovaný v rámci Iniciatívy, čo Iniciatíva sleduje a ako sa možno ku nej pripojiť.)

Zoznam článkov doteraz publikovaných v rámci Iniciatívy za dôstojný dôchodok V.T. mimozemšťanky:

Ondrej Dostál: Tomanová je mimozemšťanka, Mečiar tiež. A čo má byť?

Michal Novota: Agenti Mulder a Scullyová tvrdia, že Tomanová je mimozemšťan!

Radovan Kazda: V.T. – Mimozemšťanka. Alebo Votrelec?

Michal Hudec: Pani ministerka Vierka, prosím, na toho ET-ho sa nehnevajte!

Vojtech Hollan: Viera Tomanová - mimozemšťanka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner reprezentácie.


Už ste čítali?