R.I.P, Friedrich August Hayek

Autor: Tomáš Krištofóry | 23.3.2007 o 16:59 | Karma článku: 6.76 | Prečítané  2319-krát

Roku 1992 som bol jednoduchý druháčik. Ako ľavák som mal veľké problémy s krasopisom. Ale inak som sa učil rád a dobre. Ako vlastne skoro každý školáčik. Kdeže by mi v tie prvé jarné dni roku 1992 napadlo zaujímať sa o úmrtie F. A. Hayeka! Staral som sa o pravidelné rozbíjanie ľadu v mlákach cestou do školy, trhaniu podbeľov a tiež cibreniu čitateľnosti môjho písania. V tom sa paradoxne cvičím dodnes. Musel som sa cvičiť vo všelijakých činnostiach, ale svoju cestu som hľadal tvrdohlavo. Vlastne mi ju razila mamka. Zažívaním socialistických neslobôd sa mamkino nadšenie z Anny proletárky vyparilo. Akosi samovoľne a samozrejme z nej pred kolegyňami v zborovni školy vyplynuli slová: "Môj syn sa rusky učiť nebude!" Písal sa rok 1988. Prvákom som sa stal v septembri roku 1990...

Friedrich August Hayek (*8. 5. 1899 +23. 3. 1992)Friedrich August Hayek (*8. 5. 1899 +23. 3. 1992)

Moja cesta za myslením slobody však nebola ľahká a jednoznačná. Ešte i celú strednú školu som sa najviac venoval geografii. O štúdiu ekonómie som uvažoval len preto, lebo som nebol vyprofilovaný a mamka mi hovorila, že s ekonómiou budem môcť robiť, čokoľvek ma bude baviť. Teraz viem, že mala pravdu, i keď môj tvrdohlavý rozum si nechcel predstaviť štúdium niečoho, čo ma nedokáže naplniť. Vtedy som si to o ekonómii myslel. Istú kapitolu slobody som však už mal v tej dobe za sebou.

V siedmom ročníku základnej školy sme sa mali naučiť dve strofy Chalupkovej Mor ho!, no ja som sa ju naučil celú a odvtedy som ju recitoval každý rok v letných táboroch, vo chvíľach, keď už organizátori nevedeli inak zabaviť mládež. Vedel som, čo je nesloboda, a vedel som, čo je to vzbura proti neslobode. Veľmi som sa cítil sžitý s revoltou slovanských hrdinov proti rímskemu cárovi zrekonštruovanou v Mor ho!. Utláčanie som neznášal, no moja cesta za myslením slobody musela ešte prejsť niekoľkými zákrutami.

Na gymnáziu som bol všestranný, no niektoré predmety som preferoval menej ako iné. Najviac som mal rád geografiu a spoločenskovedné predmety ako Náuka o spoločnosti mi boli cudzie, iste aj kvôli nie príliš pútavému vyučovaniu týchto predmetov. Zo spoločenských vied ma ešte najviac zaujímal dejepis, i keď si s úsmevom na tvári pamätám, že som sa v prvom ročníku na gymnáziu odmietol učiť evolučnú teóriu človeka, pretože som ju považoval za nezlučiteľnú s mojou vierou. Pani profesorka ma rešpektovala a tým si ma potom získala. S nie príliš hlbokým spoločenskovedným vzdelaním som sa tak pripravoval na jednu voľbu.

Ako prvovolič vo voľbách roku 2002 som nechcel nechať nič na náhodu. Snažil som sa pozerať čo najviac televíznych novín a najmä televíznych diskusií, chcel som počuť všetkých predstaviteľov, aby som si utvoril vlastný názor. Vždy som bol národovcom. Chcel som preto voliť SNS. Zvedený názorom, že SNS budú mať málo hlasov som volil Mečiara, toho silného chlapíka, na ktorom mi imponovalo, že vždy každého protivníka v diskusii prekričal. Mal vždy posledné slovo. Možno by som sa rozhodol inak, keby bol po Mečiarovi zaznel ešte iný argument. Ten však nezaznel a preto som volil HZDS. V tej dobe ale moja budúcnosť stála pred oveľa dôležitejšou voľbou.

Dal som na mamkinu radu a poslal som prihlášku na prijímačky na Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave a na Fakultu informatiky a statistiky na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. "Poistku" som mal v automatickom prijatí na Fakultu elektrotechniky na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Prijímačky som mal najprv v Prahe, a tie som - z matematiky a angličtiny - zvládol výborne, a tak som pre organizačné problémy mojej cesty už do Bratislavy necestoval. Dostal som sa teda na fakultu informatiky a statistiky, do bezprostrednej blízkosti národohospodářské fakulty a Liberálního institutu. Celkom neplánovane.

Bolo to asi po dvoch týždňoch školy, koncom septembra 2002, keď bol u nás v škole na Jižním městě stánok s akýmisi ekonomickými knihami so zľavou pre študentov. Knihy som síce vtedy nečítal, ale zaujímali ma, a predovšetkým som chcel nájsť cestu, ako tú nenávidenú ekonómiu voviesť do služby naplnenia môjho ducha. Na prvý pohľad si ma získala kniha s nápisom na obale: Křesťanský ekonom a filosof Michael Novak. Netušil som, kto je Michael Novak a nezaujímalo ma meno vydavateľstva či inštitútu. Kresťanský + ekonóm, toto spojenie slov nabudilo moju zvedavosť. Bol som až chtivý, dozvedieť sa, ako je možné dať tieto dve slová zmysluplne dohromady. Pamätám si cenu: 39 Kč. Keby stála hoc aj 1000 Kč, tak by som si ju kúpil. Nakoniec som asi toľko peňazí v ten deň minul na nákup kníh Liberálního institutu...

Ešte v ten večer som prečítal tú knihu o Novakovi. A bol som ohromený. Tá kniha zasiahla takmer všetky slabé miesta môjho ducha. V tú noc som sa svojimi názormi stal klasickým liberálom. Kniha bola napísaná v turbulentnej dobe okolo 11. septembra 2001. Novak písal, že nestačí revoltovať voči neslobode, proces získania slobôd je potrebné viesť uvážlivo, s rešpektom k povahe človeka a možnostiam ľudských systémov, náchylných k moci. Novak mi naplno otvoril bránu k personalistike rakúskej školy.

Prvou zastávkou bol Ludwig von Mises, na ktorom sa mi páčilo zdôrazňovanie ľudského činu a úcta k dôstojnosti jednotlivca. Počul som potom mnohé hlasy odporúčajúce štúdium F. A. Hayeka. Nebol to len úctyhodný pán profesor Tomáš Halík a zanietený pán docent Tomáš Ježek (a neskôr aj prezident Václav Klaus, a najviac intelektuálny aristokrat, pán docent Ján Pavlík), ale i samotný Michael Novak, ktorého som v Bratislave počul vysloviť slová: "My intellectual hero was Friedrich August Hayek". Po prečítaní Hayekovej Osudnej domýšlivosti padli moje posledné zábrany proti evolučnej teórii. Hlas Michaela Novaka je tichý a pokojný a taká je i argumentácia Hayeka, avšak práve tu najviac platí príslovie: Tichá voda brehy myje.

Pokojné zasadenie do turbuletného poriadku sveta. To vo mne spôsobilo a spôsobuje priamo i sprostredkovane štúdium tohto nezabudnuteľného človeka, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Friedricha Augusta Hayeka, ktorý zomrel práve pred 15 rokmi v meste Freiburg. Odpočívaj v pokoji, Friedrich August Hayek.


Oprava gramatických a lexikálnych chýb: 24. 3. 2007 16:22 Tomáš Krištofóry
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Fico u Putina. Už zase. Chyba, alebo čosi oveľa horšie? (Schutzov týždeň)

Bugár si musí dať na doprave pozor na rezortných spoluvlastníkov zo Smeru, aby si z nového ministra neurobili misu na korupčné škandály.

NITRA

Pred penziónom v Nitre našli zastreleného podnikateľa

Muž mal strelné poranenia v oblasti tváre.

DOMOV

Armáda sa rozšíri, Slovensko začína vytvárať aktívne zálohy

Najväčšiu šancu budú mať bývalí vojaci.


Už ste čítali?