reklama

#12 - Ďalší dôvod prečo mať rád Chicago

Je známy fakt, že Chicagská škola (Faculty of economics of the University of Chicago) je najlepším ekonomickým pracoviskom na svete. Pôsobilo tam najviac nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu, napríklad nedávno zosnulý Milton Friedman, ďalej Gary Becker, F. A. Hayek, George Stigler, Ronald Coase... Príchod Petra Bondru do tímu Chicaga Blackhawks je dalším, iste však nie posledným dôvodom mať rád Chicago.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Chicago Blackhawks & The University of Chicago
Chicago Blackhawks & The University of Chicago 

Chicago - hospodárskopolitické mesto

Zničujúci požiar v Chicagu v roku 1871

Už som spomenul, že fakulta ekonómie chicagskej univerzity sa vypracovala na najlepšie ekonomické pracovisko na svete. Ako príklad pre regionálnu hospodársku politiku sa však Chicago blyslo už v 19. storočí. V roku 1871 (mimochodom v tom roku vznikla moderná ekonómia - marginalistickou revolúciou rakúskeho ekonóma Carla Mengera a anglického ekonóma Williama Jevonsa) prekonalo zničujúci požiar a spamätalo sa z neho bez akejkoľvek vládnej podpory, na rozdiel od New Orleans po hurikáne Kartina. Rozdiel medzi riešením týchto dvoch katastrof je jediný - filozofia vlády. George Bush je totiž najrozhadzovačnejším prezidentom histórie USA...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začiatky svetovej energetickej regulácie - Chicago 1898

I keď je druhej strane pravdou, že filozofia vlády USA sa začala meniť práve v Chicagu. Ešte roku 1896 bolo v Chicagu 6 rôznych elektrárenských spoločností, konkurencia fungovala, ceny sa znižovali, dodávky energie boli spoľahlivé, počet prípojok sa dynamicky zvyšoval. Vtom si jeden málo úspešný elektrárenský konkurent, šéf Chicago Edison company Samuel Insull zmyslel, že skúsi uspieť v trdej konkurencii inak, než zlepšovaním služieb a znižovaním cien.

Volal po vytvorení tretej cesty medzi "socializmom" a "predátorskou" konkurenciou. Tá podľa neho zvyšuje riziko podnikania v energetike a núti energetické spoločnosti platiť vyššie úroky - tj. cenu za vypožičaný kapitál. Naviac sú vďaka "neefektívnym duplikáciám" generované značné straty. Jediným riešením je podľa neho vytváranie územných monopolov a cenová regulácia. Môžeme použiť jeho vlastné slová z jeho prezidentskej prednášky v NELA - Národnom združení svetelnej elektriky:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Najlepšie služby za čo najnižšiu cenu môžu byť dosiahnuté …výlučnou kontrolou určitého územia, ktorá bude sústredení do rúk jednej energetickej spoločnosti….Aby sme uchránili verejnosť, musia byť tieto exkluzívne licencie spojené s verejnou kontrolou a úplnou reguláciou všetkých cien za služby, ktoré bude vykonávať nejaká verejná agentúra a ktorá bude založená na nákladoch a primeranom zisku…. Čím väčšia istota bude zaistená, tým nižšie budú úroky a celkové náklady. Následne budú vďaka tomu nižšie i ceny za poskytované služby ako verejným, tak súkomným odberateľom."

Podobnosť so súčasnou situáciou v odvetví energetiky je čisto náhodná. Citovaný názor politizujúceho podnikateľa - lobbistu nesúvisí ani v najmenšom s nezištnou snahou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať cenu a "minimalizovať ju" pre konečného spotrebiteľa. Takisto je čisto náhodná súvislosť Insullovej snahy znižovať úroky so strategickou snahou tejto vlády primäť Slovenské elektrárne k dokončeniu dvoch blokov atómovej elektrárne Mochovce. V snahe znižovať úroky je tiež len čistá, ale úplne číro náhodná podobnosť s výrokom: "V praxi by sme sa teda mohli zamerať (a nie je na tom nič nedosiahnutelného) na zväčšenie objemu kapitálu až k bodu, keď prestane byť nedostatkový..." To teda znamená, že kapitál prestan byť statkom a aj predmetom skúmania ekonómie. A už vôbec nie je pravdou, že autorom citovaného výroku bol J. M. Keynes v roku 1936. Keynes pritom ani tou najnepravdepodobnejšou náhodou nie je vedúcou autoritou súčasných národohospodárov. Keynes vlastne vôbec nie je autoritov žiadnych národohospodárov od začiatku druhej svetovej vojny. A vôbec, kto je John Maynard Keynes?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmŕtvychvstanie ekonómie - Chicagská škola

Práve v Chicagu vznikla skupina ekonómov, ktorí kritizovali Keynesa a vrátili sa k ekonómii. Popri Frankovi Knightovi a Jacobovi Vinerovi sa na vedúcu osobnosť vyprofiloval Milton Friedman. Práve táto škola sa (na rozdiel od blízkej rakúskej školy) dokázala čiastočne hospodárskopoliticky presadiť počas krachu keynesovcov v 60. rokoch. Keynesovci totiž trdvili, že inflácia je cenou za nízku nezamestnanosť. Avšak celý západný svet v tej dobe trpel stagfláciou, tj. vysokou nezamestnanosťou a vysokou infláciou súčasne. Friedmanovci sa presadili najmä v monetárnej politike. Majú však mimoriadne silného protivníka. Gloriola moci, ktorá je v názoroch lobbistov typu Insulla a ekonómov typu Keynesa viditeľná na kilometre, je pre mocichtivcov dostatočným magnetom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo si myslíte, že sa v politike dokážu užitočné myšlienky ľahko presadiť? Hm, povedal by som, že národohospodárstvo nepatrí medzi mzdovo zle hodnotené odvetvia. Myslím, že to určite nebol politik ČSSD Miloš Zeman, kto povedal: "Jsem rád, když liberálové učí na universitách. Jsou totiž naprosto neschopní v konkrétní hospodářské politice." Zemanov problém bol (a je) v tom, že liberáli by robili hospodársku politiku neškodiacu konkurencii. Taká hospodárska politika bola evidentne v energetike USA do štátnych zásahov na začiatku 20. storočia, ktoré vzišli z popudu Insulla:

Na počudovanie požiadavky S. Insulla neboli spočiatku podporované ani väčšinou energetických manažérov a majiteľov elektroenergetických firiem, pretože považovali síce konkurenciu za hrozbu, ale systematickej regulácie sa spočiatku báli predsa len viac. Insull sa však po prvom dielčom neúspechu nevzdal. Pri takej veľkej konkurencii a neochote firiem byť regulovanými bola jedinou možnosťou, ako ovládnuť celý lukratívny chicagský trh, regulácia na úrovni štátu, prinajhoršom mesta. Typickým bolo jeho prehlásenie, že "ak je s mojím podnikaním čokoľvek v neporiadku, potom by som to rád vedel. Za najlepší spôsob, ako to zistiť, je existencia nejakého regulačného úradníka, ktorý bude mať právo kontrolovať moju činnosť… Nepoznám lepšie usporiadanie než existenciu centralizovaného regulačného úradu, ktorý by pokrýval svojou činnosťou celý štát."

Naozaj je vaša logika chybná, ak vidíte analógiu medzi týmito Insullovými požiadavkami a súčasným správaním sa napríklad českého energetického (skoroštátneho) gigantu ČEZ alebo výrokmi súčasného slovenského premiéra. Tak nešlo o moc Insullovi, nejde o moc ani ČEZu a Ficovi. A čo ak logika predsa len pripustí, že Insullovi šlo o moc?

Chicagská friedmanovská, antikeynesovská, a ekonomická hospodárska politika je však proti moci. A práve strata moci je strašiakom všetkých antiliberálov počnúc praktikom Insullom a teoretikom Keynesom až po dnešné veľké firmy, prosiace o reguláciu; až po Jozefa Buriana, ale aj Pavla Prokopoviča.

Z predchádzajúceho je zrejmé, že myšlienky chicagskej a rakúskej školy sú ľahko politicky presaditeľné. Alebo rozum predsa len nekapituluje a poviete si - áno, kým my voliči nebudeme proti, mnohí politici a niektoré firmy vždy budú chcieť získavať moc a budú nám to prezentovať ako pomoc a ochranu pred trhovým fundamentalizmom? Že im ide o pomoc nám občanom? Tak tento bol naozaj dobrý. Nejako si neviem spomenúť, ale ak historické pramene neklamú, občania Chicaga na konci 19. storočia nepodpisovali žiadne petície proti trhovej konkurencii v energetike..

#12 a Chicago

Petra Bondru som mal vždy veľmi rád. Odteraz mám teda o dôvod viac fandiť Chicagu. Petra Bondru som mal vždy rád, správu o jeho nástupe do niektorého tímu NHL som túžobne očakával a mimoriadne sa teším na zajtrajší gól s poradovým číslom 500. Netuším, aké má Peter politické názory a to teraz nie je dôležité. On je skvelý človek a hokejista. Dôležité je, že Chicago nám na Slovensku má čo povedať.

PS: Článok som vytvoril s použitím materiálu: http://www.libinst.cz/mae100/historie_deregulace.pdf

Tomáš Krištofóry

Tomáš Krištofóry

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík:  Spoločenské vedy - inéEkonómiaFilozofiaEkonómia vs. politikaCirkev a vieraVzťahy cirkvi a liberalizmuČriepky histórieVzťahyMENDELUŽivot taký, aký jehory môjho srdcaNF VŠESúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu