Prečo by štát nemal zakazovať potraty. Pohľad bleeding heart libertariána

Autor: Tomáš Krištofóry | 22.5.2014 o 7:53 | Karma článku: 2,29 | Prečítané:  570x

Potraty sú témou, ktoré je na Slovensku osím hniezdom. Až minule som vďakačlánku Romana Jančigu pochopil prečo. Roman ukázal, že aj za 1. Československej republiky bojoval praktický slovenský vládca Vavro Šrobár proti prílišnému vplyvu Cirkvi v politike: „ Áno, vzniklo štátne, od cirkvi nezávislé školstvo, boli uzákonené rozluky a rozvody civilných manželstiev a do parlamentu sa dostávali proticirkevne orientovaní politici.“ A Cirkvi sa to nepáčilo, vraj sa išlo úplne vylúčiť Cirkev zo škôl atď. Šrobár to ustál. Slovenská politika sa teda musela od úplného začiatku vymedzovať voči prehnanému vplyvu Cirkvi na politiku. Ani dnes to nie je iné, sú tu tenzie k presadzovaniu cirkevných tém v politike, hlavnou sú potraty, teda ich prípadný zákaz štátom. Je tu potrebné ujasniť si niekoľko vecí, prvou je téma odluky. Myslím si, že Richard Vašečka alebo moja kamarátka politička Mirka Szitová tieto veci nechápu.

Prečo je potrebná odluka cirkví od štátu

K odpovedi nám pomôže argument Jamesa Buchanana o teste jednomyseľnosti v genéze ústavy - v genéze pravidiel, ktorými sa riadi politika. Budem tu hovoriť o ústave aj, pretože nikto z protiargumentujúcich sa netvári, že potrat by mal byť len vecou obyčajného zákona, považujú to za principiálnu vec. Buchanan hovorí (on hovorí o ústavnom riešení sociálneho systému), že je potrebné nenechať rozhodovanie o existencii sociálneho systému výlučne na zákonodarcov, pretože budú motivovaní klamať voličom o nákladoch na tieto politky. Že budú tvoriť ilúziu obedu zdarma (ako ekonómovia však vieme o tom, že nič nie je zadarmo -TASTAAFL). Podľa Buchanana by sa do tohto rozhodovania mali zakomponovať všetci voliči. Konkrétne, malo by sa rozhodovať o spoločenskej zmluve, kde by sa každý rozhodoval nielen o tom, čo bude každý zo systému dostávať, ale aj o tom, kto a koľko bude do systému platiť. Problém je v tom, že pri tomto rozhodovaní sa mal byť jednotlivec akoby zahalený plášťom nevedomosti, tzn. nebolo by mu známe, v akej spoločenskej situácii bude, či bude bohatý alebo chudobný. Buchanan si predstavoval, že voliči, spoluustanovujúci v týchto podmienkach spoločenskú zmluvu, sa rozhodnú tak, aby bol ten systém legitímny a každým schvaľovaný, tzn. nesnažili by sa okrádať iných, napr. bohatých, lebo by nevedeli, či oni sami nebudú bohatí. Takže položme si buchananovskú otázku: Keby nebolo pred voľbou jasné, v akej situácii sa budú voliči nachádzať po voľbe (napr. volič bude ignorovať, či je muž alebo žena, či je čierny, biely, ateista, moslim či kresťan atď.), schválil by ústavné spojenie štátu s konkrétnym ktorýmkoľvek náboženstvom? Myslím, že určite nie. Preto by Cirkev nemala riadiť politiku. Je tu potrebné povedať, že hoci mnohí konzervatívci argumentujú, že zákaz potratov nie je primárne náboženskou témou, nevidieť príliš veľa ateistov argumentujúcich proti potratom. Vyskytuje sa tu občas argument prirodzeného práva.

Argument prirodzeného práva

Tomáš Akvinský si mohol dovoliť hovoriť prirodzenom práve. Nepoznám síce presný Akvinského postoj k potratom, ale predstavujem si, že súčasťou jeho predstavy štátu bol aj zákaz potratov. Každopádne, Akvinský si mohol dovoliť hovoriť o prirodzenom práve, pretože existoval univerzálny súhlas s kresťanskou predstavou práva (prinajmenšom v europocentricky vnímanom svete). Nebol to len Akvinský, kto argumentoval prirodzeným právom. Predstavy univerzálnej morálky ako predpokladu štátu sa pridŕžali aj teoretici spoločenskej zmluvy (social contract), ja z nich spomeniem Johna Locka. Locke si predstavoval, že štát by mal v princípe vznikať tak, že všetci podpíšu spoločenskú zmluvu, ktorou sa potvrdzuje vznik štátu (áno, Buchanan sa inšpiroval teóriou spoločenskej zmluvy). Tento štát by potom všetkých zaväzoval. Locke je pôvodcom myšlienky, že štát má chrániť život a majetok občanov. Je tam aj život, predstavujem si teda, že Lockov štát by zakazoval potraty. Aj dnes existujú teoretici prirodzeného práva, ale je ich ako šafranu. Valcuje ich realita globalizovaného sveta. Dnes sa behom okamihu dozvedáme o žene z moslimskej krajiny. Hrozí jej tam vraj trest smrti za to, že si vzala kresťana (neriešim, nakoľko je to pravda). Ale my u nás chceme zakazovať potraty (a mešity). Nie je to pokrytectvo? Väčšine Slovákov to bude pripadať ako pokrytectvo. Problém prirodzeného práva teda je - viem, že zjednodušujem - ktoré z prirodzených práv je naozaj prirodzené: kresťanské alebo moslimská šaríja?

Odradzovanie od potratov je úlohou morálnych ľudí a spoločenstiev, nie politiky

Myslím, že o štátnom zákaze potratov bol na západe dosť rozsiahly súhlas až do doby 60. rokov 20. storočia, kedy sa objavila antikoncepčná pilulka a s ňou spojený pokles nákladov promiskuity, najmä pre ženu ( = pilulka žene významne znižuje riziko neželaného tehotenstva, napr. v prípade neviazaného sexu). Začal existovať výrazný spoločenský dopyt po sociálnych slobodách, kam patrí aj povolenie potratov. Už nestačili politické, rasové ani ekonomické slobody. Nie náhodou práve v tejto dobe vznikol aj prvý veľký katolícky odpor voči pápežskej encyklike - proti encyklike Humanae vitae z roku 1968, ktorá novo vzniknutú antikoncepciu neschvaľovala, samozrejme, že neschválila ani potraty. Keď potom boli potraty povolené aj v demokratických štátoch, ako v roku 1973 aj USA súdnym rozhodnutím v prípade Roe v. Wade, bolo dovŕšené rozdelenie americkej spoločnosti na dva tábory. Vznikla konzervatívna pravica, vznikli televanjelíci (televangelicals, ako ich nazýva Martin C. Putna v knihe Obrazy z kulturních dějin americké religiozity) a náboženské témy sa stali témou v politike. Konzervatívnej, čiže v USA v prospech republikánov. Paul Krugman dokonca obviňuje republikánov z toho, že sa zameriavajú na náboženské témy ako na zástupné problémy a neriešia dôležitejšie spoločensko-ekonomické problémy. Ak aj pominiem to, že ekonomické problémy vidím inak, než Krugman, niečo fakt je na tomto argumente. Všetko toto svedčí o rozdelení americkej verejnosti na tému zákazu potratov. A po roku 1989 sa táto predstava o tom, že politika by mala byť kresťanská globalizáciou exportovala aj k nám (síce skôr k voličom než k tým inteligentným z kresťanských politikov, ale je symptomatické aj to, že tieto strany - asi mám na mysli OĽANO a KDH a nie až tak KDS - závisia prevažne od hlasov takéhoto voliča). Svedčí o tom množstvo konšpiračných stránok, kde sa kresťanský volič dozvie "zaručene správne" správy, a že sa nemá pozerať na mainstreamové médiá. To, že ani moji známi, napr. jedna pomerne vysoko kresťanská politička Mirka Szitová, sa neštítia tieto konšpiračné teórie šíriť, o tom dosť vypovedá.

O raste televangelikálov v Afrike prebehol nedávno médiami príklad krajiny zo strednej Afriky. Varovný príklad. Potraty sú tam zakázané, antikoncepcia je považovaná za nemorálnu, no nemajú tam problém byť promiskuitní. Niet sa čo čudovať, že tam bují AIDS. Ak by tam niekto chcel kresťansky ďalej riešiť tento problém, ostáva posledný krok - zakázať promiskuitu. Voči čomu by síce bolo v Afrike ihneď povstanie, ale násilím by sa dalo skúsiť uzákoniť to. Historické skúsenosti s takýmito zákazmi však - ako si dokážete domyslieť - nie sú práve priaznivé, vedeli by o tom hovoriť porano-novovekých skúsenostiach s anabaptistami v Münsteri. Ktokoľvek by chcel prepísať Desatoro do ústavy či do občianskeho zákonníka, by si mal spomenúť, že tam je aj prikázanie “nezosmilníš”, ba dokonca “nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho” či “Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.”

U nás sa za socializmu potraty používali ako forma antikoncepcie, keďže tá nebola k dispozícii: “Fuj, ten dekadentný liberálny západ.” To je tiež varovný príklad štátneho šírenia morálky: nechcete antikoncepciu? Budete mať potraty. Po páde minulého režimu trendovo počty potratov v ČR a na Slovensku stále klesajú, zrejme najmä z dôvodu rozšírenia antikoncepcie. Kdesi som čítal, že najčastejšie je potratom ukončený život tretieho dieťa zosobášených manželov. Je teda jasné, že u nás je mnoho z týchto žien kresťankami, ktoré odmietajú antikoncepciu. Aktivity hnutí pomáhajúcich ženám v núdzi - ak chcú naozaj pomáhať ženám a nie ich trápiť - by sa teda mali zamerať na tieto vydaté ženy a na ich manželov. V každom prípade, aj v našej spoločnosti rastie tolerancia žien podstúpivších potrat, ako o tom svedčí aj obľúbenápekná socha vo Vysokej nad Uhom, kde je stvárnená skormútená plačúca potrativšia žena na kolenách s hlavou v dlaniach, pričom sklenená socha jej potrateného dieťaťa ju hladí po vlasoch.

Moja predpoveď je, že antikoncepcia sa bude ďalej šíriť a že mnohé kresťanské ženy, ktoré by (Boh mi odpusť) radšej mali brať antikoncepciu než potom pôjdu na potrat, budú tými, k nej tiež prejdú. Ďalším rozšírením antikoncepcie sa počet potratov zase zníži. Samozrejme ja by som si prial, aby väčšina zo žien získala zo svojich zákonitých manželov skutočnú oporu, ktorá by vedela predísť potratom metódou prirodzeného plánovania rodičovstva, ale bude ťažké dosiahnuť to, ak napr. Jana Ray-Tutková nezačne mať pozitívnejšie formulovaný program kampane. Pozitívne príklady na Slovensku existujú. Jednak v kresťanských kruhoch, v ktorých sa nachádzam, vidím veľa párov, ktorým to proste klape s metódou prirodzeného plánovania rodičovstva, pričom mňa osobne (a mojej snúbenice) sa to ešte netýka, ale chceme tak žiť, až budeme svoji. Zaujímavosťou je, že nedávno som dokonca počul o slovenskej starenke, ktorá túžila, aby sa jej muž zaujímal o prirodzené plánovanie rodičovstva. A on si postavil hlavu, išiel na taký kurz, no a výsledkom bolo, že dedko začal na staré kolená babku volať pekne krstným menom, začal sa o ňu viac zaujímať. Bol by som rád, ak by sa toto viac šírilo. Môžete súhlasiť, nemusíte. Ale zákonom by som to neprikazoval ani nezakazoval. Nech si to za seba rozoberám akokoľvek, vychádza mi, že zákonný zákaz potratov stratil legitimitu súhlasu voličov. A bude ju strácať aj ďalej a aj v ďalších krajinách. Takže áno, morálka je v istom zmysle relatívna. To, v čom sa zhodneme, napr. skutočné vraždy, patrí nielen do morálky, ale aj pod zákon. Ale akonáhle sme v morálnej téme rozdelení, mali by sme pokorne tolerovať existenciu ľudí s iným názorom či životným štýlom. Ako to vedel neokonzervatívec, teológ a ekonóm Michael Novak už v 80. rokoch: "Systém demokratického kapitalismu nemůže být - principiálně - systémem křesťanským. ... Nelze předvídat, že by jej bylo možno nějakým direktivním způsobem (v origináli “in an obligatory way”) naplnit křesťanskými hodnotami a podřídit křesťanským cílům. Jednotliví křesťané a jejich organizace mohou legitimně pracovat demokratickým způsobem, aby ovlivnili názory veřejnosti, ovšem musí si být též vědomi práv ostatních, ba ještě více, dbát na praktickou moudrost tím, že budou respektovat svědomí ostatních ještě více než požaduje samotný zákon. Kupříkladu v otázce interrupcí nelze očekávat, že by příslušný zákon - ať již bude jakýkoliv - mohl uspokojit každého, ale všichni by měli být natolik uvážliví, aby nevyžadovali uzákonění všeho, co jim přikazuje jejich svědomí." Michael Novak: Duch demokratického kapitalismu, Občanský institut, 1991, str. 329.

Ľahostajnosť a hrozba Hitlerom

Objavuje sa aj argument, že v dnešnej spoločnosti sme ľahostajní voči potratom. Iste, ak sa mám vyjadriť kresťansky, môj argument by mohol niekoho priviesť k laxnosti - že čokoľvek si zvolím, je morálne správne. To by bolo nepochopenie. Ako kresťanovi mi záleží na tom, aby som ja sám dnes žil lepšie než včera (mám toľko chýb ... dúfam, že ich raz niekto všetky nezakáže, lebo všetkých sa dovtedy iste nezbavím a to by bol so mnou amen), a ak na to príde, nemám problém povedať laxnému človeku, že by mal konať inak (a nechám sa tak aj poučiť iným). Lenže toto sa dá dnes robiť ozaj iba dobrovoľnou diskusiou.

Horšie to je s argumentom (bohužiaľ často používaným), že ako potom teda budeme vedieť, že sme na ceste do hitlerovského nevoľníctva, keď už raz potraty povolíme. Na to mám jednoduchú odpoveď: vedieť, že sme ozaj na ceste do totalitného nevoľníctva, je nesmierne ťažké. Je toľko prorokov skazy, drvivá väčšina z nich vo svojich predpovediach neuspela. Nie každý prorok cesty do nevoľníctva má taký bystrý postreh ako ho mal F. A. Hayek (občas to platí aj o mne, keď kritizujem Brusel ako taký, holt Hayek bol len jeden). Nejdem však kritikov úplne zhadzovať. Do nevoľníctva môžeme niekedy skĺznuť a neúcta k ľudskému životu je dobrým adeptom na to, aby sme sa mali v tejto veci na pozore. Byť v pozore, tým tu myslím, že je dobré, že sa napr. cirkvi vyjadrujú zo svojho stanoviska k potratom. Ja som tu veľmi za, aby sa napr. Katolícka cirkev vyslovovala proti potratom. Keby sa EÚ nebodaj ozaj zvrhla v totalitu, budú v tejto veci blikačky Cirkvi svietiť veľmi silno (inou vecou je, že k totalite sa dá dobrať aj iným spôsobom než cez neúctu k ľudskému životu a je otázne, či by si to Cirkev hneď všimla. Väčšinou si ale aspoň po čase všimne totalitu v štáte.). Voči totalite je vždy dobré mať alternatívu. Cirkev to u nás potvrdila za socializmu, keď ho pomohla zvrhnúť. Ale bolo by hrozné, aky by takú cézaropapistickú totalitu nastolila nejaká cirkev. Cirkvám sa táto strážna úloha demokracie viac darí, ak je oddelená od štátu. Stačí sa len pozrieť, ako nekritická je ruská pravoslávna Cirkev voči Putinovi. Stačí si len predstaviť, že by totalita vznikla znova v Rusku, či by sa pravoslávny patriarcha proti tomu postavil. Asi jedine vtedy,ak by znovu došlo k vzniku exilovej pravoslávnej cirkvi. Do istej miery ale aj u nás platí, že Cirkev nehryzie štát. "Nehrýž ruku, ktorá ťa živí."

Sú nenarodené deti v nevoľníctve?

Napokon Lukáš Krivošík mi poslal článok o tom, že potraty nie sú vecou, ktorú by som mal schvaľovať ja, klasický liberál. Avšak tam sa argumentuje iba Lockovsky o posvätnosti života. Uvádza sa tam, že dospelý človek sa nerozhodne byť potratený, ani ako otrok. Z toho sa usudzuje, že nenarodené deti sú vlastne v nevoľníctve horšom než otrok. O nenarodených deťoch sa totiž môže rozhodnúť, či budú žiť alebo nie. Ja si myslím, že na tom argumente je asi toľko, že zatiaľčo otrok sa môže ozvať, nenarodené dieťa sa potratu neubráni. Tehotná žena sa môže ozvať. Možno by pre konzervatívcov stálo za zváženie viac zdôrazniť hlas dieťaťa pre matku. Ktosi v navrhol, aby sa zákonom prikázalo, aby sa žene pred potratom dalo do ruky malé bábo alebo aby bola poučená o tom, či by ona sama nebola vďačná za to, že jej matka ju nepotratila napriek ťažkostiam a aby bola poučená, že sú aj iné možnosti než potrat. Ak niečo, tak toto by malo byť témou slovenskej kresťansko-demokratickej politiky. To kvôli tomu, keby sa niekto oháňal výrokom pápeža Františka, že kresťania sa majú angažovať v politike. Majú, a majú mať ideály, ale majú mať aj zmysel pre realitu. Realitu primárne v podobe citlivosti pre reálne potreby ľudí, pre ich skutočné dilemy, pre adresnú snahu pomôcť im lepšie sa rozhodnúť, ak človek privolí na pomoc. Ak by to fungovalo na dobrovoľnej báze, dalo by sa uvažovať o uzákonení, no na druhej strane, ak by to už fungovalo na dobrovoľnej báze, nemusel by byť zákon vôbec potrebný. Možno by sa narodené dieťa naozaj mohlo trochu častejšie - napr. v týchto prípadoch, ak by na ženu v núdzi nezaberal iný argument - vnímať Rothbardovsky ako majetok rodičov (s vecným bremenom, že dieťa nesmie byť zabité). Dieťa by tak mohlo byť predané ďalej, napr. milujúcemu bezdetnému páru a žena v núdzi by aspoň dostala peniaze. Keby ani toto nezabralo, tak by žena potratila.

Hayek, pokora vo veciach morálky ako cieľ ekonómie a hobbesovský štát

Akokoľvek by som si prial, aby bol v spoločnosti súhlas s nemorálnosťou potratov, tento neexistuje. Obávam sa, že pochod za život, akcia, s ktorou inak sympatizujem, podporila ilúziu univerzálnosti. Ilúziu kresťanského Slovenska, kde je legitímne, aby boli potraty zakázané. Dnes to však chce poriadnu slepotu nevidieť na Slovensku všetky tie menšiny (možno väčšiny), ktorým by zákaz potratov legitímne vadil. Hayek povedal, že úlohou ekonómie je povedať človeku ako málo v skutočnosti vie o tom, čo by chcel plánovať. Toto sa dá použiť nielen proti socialistickým a keynesiánskym ekonómom, ale aj voči centrálnym plánovačom vo veciach morálky. Informácie o životných preferenciách, o možnostiach a predstavách výchovy zatiaľ nenarodeného dieťaťa, predstavy o svojich životných cieľoch i hriechoch, ktoré človeku bránia dostať sa k cieľom, o cnostiach, ktoré človeku pomôžu prekonať prekážky, to všetko vie konajúci človek lepšie než centrálny plánovač morálky inšpirovaný Hobbesom. Tieto informácie sa v spoločnosti “racionálne” (tu by bolo lepšie použiť: “morálne”) využijú len vtedy, ak bude dovolené človeku rozhodnúť sa samotnému. Koniec-koncov, človek nemôže konať morálne, ak nekoná z vlastnej vôle. Takže síce chápem, že často môžem byť oprávnene obvinený z prílišnej nedôvery v štát, tu je môj skepticizmus voči morálnemu potenciálu štátu oprávnený: “morálny” štát je tu ten, ktorý sa tvári, že vie viac, než v skutočnosti vie o morálke spoločnosti. A snaží sa vnútiť nám svoje videnie sveta.

V prípade potratov ide pochopiteľne skôr o ženu než o muža. My muži by sme tu mali skôr než tlačiť na ženu a “viazať ťažké až neúnosné bremená a klásť ich” žene na plecia mali skôr presviedčať mužov, aby podľa možnosti predišli neželanému tretiemu dieťaťu vyšším zárobkom, väčšou oporou žene. záujmom o jej predstavu o počte potomstva a zosúladením sa s ňou v tejto predstave, príkladným uskromnením sa v prípade ďalšieho tehotenstva a podobne (antikoncepciu nepreferujem, ale chápem a rešpektujem, že pre mnohé páry to je voľba). Neviem ako vy, ale ja mám dojem, že dnešní muži sa v tomto o ženu viac zaujímajú než kedysi. A to je dobre.


Otázkou ostáva, či a do akej miery sa týmto preosievaním (mojich) názorov stávambleeding heart libertariánom. Nuž, ako Hayek tiež povedal, aj ideál klasického liberalizmu je potrebné postupne v čase upravovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?